5. kapitola
Uzdravenie nemocného v Betezde
1 Potom bol židovský sviatok a Ježiš išiel do Jeruzalema. 2 V Jeruzaleme pri Ovčej bráne bolo jazero s hebrejským menom Betezda, s piatimi prístrešiami. 3 Mnoho chorých ležalo v nich slepých, chromých, vychradnutých ktorí čakali, až sa voda pohne, 4 lebo z času na čas anjel Pánov zostupoval na jazero a zvíril vodu; a ten, kto prvý vošiel do zvírenej vody, ozdravel, nech ho akákoľvek choroba trápila. 5 I bol tam človek tridsaťosem rokov chorý. 6 Keď ho Ježiš videl ležať a poznal, že je už dlhší čas chorý; spýtal sa ho: Chceš byť zdravý? 7 Odpovedal Mu chorý: Pane, nemám nikoho, kto by ma zaniesol do jazera, keď sa voda zvíri; a dokiaľ sám prídem tam, vstúpi iný predo mnou. 8 Povedal mu Ježiš: Vstaň, vezmi si lôžko a choď! 9 Ten človek hneď ozdravel, vzal si lôžko a chodil. A bola práve sobota. Hádka o sobote
10 Židia teda povedali uzdravenému: Je sobota; nie ti je dovolené niesť lôžko. 11 Ale on im odpovedal: Ten, ktorý ma uzdravil, povedal mi: Vezmi si lôžko a choď! 12 Spýtali sa ho: Kto je ten človek, čo ti povedal: Vezmi a choď? 13 Ale uzdravený nevedel, kto je to; lebo Ježiš sa nepozorovane vzdialil, keďže na tom mieste bol veľký zástup. 14 Potom ho Ježiš našiel v chráme a povedal mu: Ajhľa, ozdravel si, nehreš viac, aby sa ti nestalo niečo horšieho. 15 Vtedy odišiel ten človek a povedal Židom, že je to Ježiš, ktorý ho uzdravil. 16 Preto Židia prenasledovali Ježiša a chceli Ho zabiť, že to urobil v sobotu. 17 Ale On im odpovedal: Môj Otec pracuje až doteraz, i ja pracujem. 18 Preto sa Židia ešte väčšmi usilovali zabiť Ho, že nielen porušil sobotu, ale že aj Boha nazval svojím Otcom, a tým sa rovnal Bohu. Ježiš - sudca a darca života
19 Ježiš im teda odpovedal: Veru, veru vám hovorím: Syn nič nemôže činiť sám od seba, len čo vidí činiť Otca; lebo čo Otec činí, to podobne činí aj Syn. 20 Otec totiž miluje Syna a ukazuje Mu všetko, čo sám činí; ešte aj väčšie skutky Mu ukáže ako tieto, aby ste sa divili. 21 Lebo ako Otec kriesi mŕtvych a oživuje, tak aj Syn oživuje, koho chce. 22 A Otec ani nesúdi nikoho, ale celý súd odovzdal Synovi, 23 aby všetci ctili Syna tak, ako ctia Otca. Kto nectí Syna, nectí ani Otca, ktorý Ho poslal. 24 Veru, veru, hovorím vám: Kto počúva moje slovo a verí Tomu, ktorý ma poslal, má večný život a nejde na súd, ale prešiel zo smrti do života. 25 Veru, veru, hovorím vám: Prichádza hodina, (už) je tu, keď mŕtvi počujú hlas Syna Božieho, a tí, čo ho počujú, budú žiť. 26 Lebo ako Otec má život v sebe, tak dal aj Synovi, aby mal život v sebe; 27 a dal Mu moc súdiť, pretože je Syn človeka. 28 Nedivte sa, že prichádza hodina, v ktorú všetci v hroboch počujú Jeho hlas, 29 a tí, čo dobre činili, vyjdú na vzkriesenie k životu, tí však, ktorí páchali zlo, na vzkriesenie k súdu. 30 Ja nič nemôžem činiť sám od seba; súdim, ako počujem, a môj súd je spravodlivý, pretože nehľadám svoju vôľu, ale vôľu Toho, kto ma poslal. Svedectvá o Ježišovi
31 Ak sám svedčím o sebe, moje svedectvo nie je pravdivé; 32 iný je, ktorý svedčí o mne, a ja viem, že je pravdivé Jeho svedectvo, ktoré vydáva o mne. 33 Vy ste poslali k Jánovi, a ten vydal svedectvo pravde; 34 ja však neprijímam svedectvo od človeka, ale hovorím to preto, aby ste vy boli zachránení. 35 On bol sviecou, ktorá horela a svietila, a vy ste sa chceli veseliť na chvíľku v jeho svetle; 36 ale ja mám väčšie svedectvo než Jánovo: totiž skutky, ktoré mi dal Otec, aby som ich vykonal; už aj skutky, ktoré konám, svedčia o mne, že ma Otec poslal. 37 A Otec, ktorý ma poslal, vydal svedectvo o mne. Vy ste nikdy nepočuli Jeho hlas, ani nevideli Jeho tvár; 38 a Jeho slovo nezostáva vo vás, lebo neveríte Tomu, ktorého poslal. 39 Skúmate Písma, lebo si myslíte, že večný život máte v nich, a tie vydávajú svedectvo o mne. 40 Ale nechcete prísť ku mne, aby ste mali život. 41 Slávu od ľudí neprijímam, 42 ale vás som poznal, že nieto vo vás lásky k Bohu. 43 Prišiel som v mene svojho Otca, a neprijímate ma; keby prišiel iný vo vlastnom mene, prijali by ste ho. 44 Ako môžete veriť, keď sa navzájom oslavujete a nehľadáte slávu, ktorá je od samého Boha? 45 Nemyslite si, že ja budem žalovať na vás u Otca; iný žaluje na vás: Mojžiš, v ktorého ste zložili nádeje. 46 Lebo keby ste verili Mojžišovi, aj mne by ste verili, veď on o mne písal. 47 Ale keď jeho písmam neveríte, ako by ste verili mojim slovám?