11. kapitola
Ježiš vzkriesil Lazára
1 Bol jeden nemocný, Lazár z Betánie, z mestečka Márie a jej sestry Marty. 2 Bola to Mária, ktorá pomazala Pána masťou a svojimi vlasmi Mu utierala nohy; jej brat Lazár bol chorý. 3 I poslali tie sestry k Ježišovi s odkazom: Pane, ajhľa, ten, ktorého miluješ, je nemocný. 4 Keď to Ježiš počul, povedal: Tá nemoc nie je na smrť, ale pre slávu Božiu, aby oslávený bol ňou Syn Boží. 5 Ježiš miloval Martu i jej sestru a Lazára. 6 Ako teda počul, že je chorý, ostal ešte dva dni na mieste, kde bol; 7 až potom povedal svojim učeníkom: Poďme znovu do Judska. 8 Učeníci Mu hovorili: Majstre, Židia Ťa práve chceli kameňovať, a znovu tam ideš? 9 Ježiš odpovedal: Nemá deň dvanásť hodín? Ak niekto chodí vo dne, nepotkne sa, pretože vidí svetlo tohto sveta, 10 ale ak niekto chodí v noci, potkne sa, pretože nieto v ňom svetla. 11 Toto povedal, a potom im riekol: Lazár, náš priateľ, zaspal; ale idem ho zobudiť. 12 Jeho učeníci na to povedali: Pane, keď zaspal, ozdravie. 13 Ale Ježiš hovoril o jeho smrti, oni si však mysleli, že hovorí o obyčajnom spánku. 14 Vtedy im Ježiš povedal otvorene: Lazár umrel - 15 a kvôli vám, aby ste uverili, radujem sa, že som nebol tam. Ale poďme k nemu. 16 Tomáš, prímenom Dvojča, povedal nato spoluučeníkom: Poďme aj my, aby sme umreli s Ním! 17 Keď Ježiš prišiel, našiel ho už štvrtý deň ležať v hrobe. 18 Betánia bola blízko Jeruzalema, asi na pätnásť honov. 19 Mnohí zo Židov prišli k Marte a Márii potešovať ich (v zármutku) nad bratom. 20 Keď Marta počula, že Ježiš prichádza, šla Mu naproti, Mária však sedela doma. 21 I povedala Marta Ježišovi: Pane, keby si bol býval tu, nebol by mi brat umrel. 22 Ale aj teraz viem, že čokoľvek by si prosil od Boha, dá Ti Boh. 23 Povedal jej Ježiš: Tvoj brat vstane z mŕtvych. 24 Marta mu odpovedala: Viem, že vstane pri vzkriesení v posledný deň. 25 Riekol jej Ježiš: Ja som vzkriesenie a život - kto verí vo mňa, bude žiť, aj keď umrie, 26 a nik neumrie naveky, kto žije a verí vo mňa. Či veríš tomu? 27 Povedala Mu: Áno, Pane, ja som uverila, že Ty si Kristus, Syn Boží, ktorý mal prísť na svet. 28 A len čo to povedala, zavolala si tajne sestru Máriu a riekla jej: Majster je tu a volá ťa. 29 Ako to (Mária) počula, rýchlo vstala a šla k Nemu; 30 Ježiš totiž nedošiel ešte k mestečku, ale bol na mieste, kde Mu Marta vyšla naproti. 31 Keď Židia, ktorí boli s ňou v dome a potešovali ju, videli, že Mária rýchlo vstala a vyšla, šli za ňou, lebo si mysleli, že ide na hrob plakať. 32 Ako teda Mária prišla tam, kde bol Ježiš, a uvidela Ho, padla Mu k nohám hovoriac: Pane, keby si bol býval tu, nebol by mi brat umrel. 33 Keď Ježiš videl, že plače a že plačú aj Židia, ktorí prišli s ňou, zachvel sa v duchu a vzrušený 34 riekol: Kam ste ho položili? Povedali Mu: Poď, Pane, a pozri sa! 35 A Ježiš zaplakal. 36 Vtedy povedali Židia: Ajhľa, ako ho miloval! 37 Ale niektorí z nich hovorili: Či ten, ktorý otvoril oči slepému, nemohol urobiť, aby tento nezomrel? 38 Ježiš sa znovu zachvel a pristúpil k hrobu; bola to jaskyňa zavalená kameňom. 39 I riekol Ježiš: Odvaľte kameň! Ale Marta, sestra mŕtveho, Mu povedala: Pane, už páchne, lebo je už štyri dni mŕtvy. 40 Ježiš jej riekol: Či som ti nepovedal: Ak budeš veriť, uvidíš slávu Božiu? 41 Odvalili teda kameň kde ležal ten mŕtvy, a Ježiš, pozdvihnúc oči k nebu, riekol: Otče, ďakujem Ti, že si ma vyslyšal. 42 Ja som vedel, že ma vždy vyslýchaš, ale pre ten zástup, ktorý tu stojí, som (to) povedal, aby verili, že si ma Ty poslal: 43 A keď to povedal, zavolal silným hlasom: Lazár, poď von! 44 I vyšiel ten mŕtvy, zviazaný plátnom na nohách i na rukách, a jeho tvár bola zakrytá šatkou. Riekol im Ježiš: Rozviažte ho, nech odíde. Rada rozhodla o Ježišovej smrti
45 Vtedy mnohí zo Židov, ktorí prišli k Márii a videli, čo učinil, uverili v Neho, 46 ale niektorí z nich odišli k farizejom a rozpovedali im, čo Ježiš urobil. 47 Preto veľkňazi a farizeji zvolali radu a vraveli: Čo robiť? Lebo ten človek činí mnohé znamenia. 48 Ak Ho necháme tak, všetci uveria v Neho; prídu Rimania a vezmú nám toto miesto, aj národ. 49 Ale jeden z nich, Kaifáš, ktorý bol toho roku veľkňazom, im povedal: Vy nič neviete, 50 ani neuvážite, že lepšie bude pre vás, keď jeden človek umrie za ľud, a nezahynie celý národ. 51 To však nepovedal sám od seba, ale - ako veľkňaz toho roku - prorokoval, že Ježiš má umrieť za národ, 52 a nielen za národ, ale aj aby zhromaždil rozptýlené deti Božie. 53 Od toho dňa boli rozhodnutí, že Ho zabijú. 54 Preto Ježiš nechodil už verejne medzi Židmi, ale odišiel odtiaľ do kraja blízko púšte, do mesta nazývaného Efrajim, a pobudol tam s učeníkmi. 55 A bola blízko židovská Veľká noc, a mnohí z krajiny šli pred Veľkou nocou do Jeruzalema očistiť sa. 56 Hľadali Ježiša, a stojac v chráme zhovárali sa: Čo myslíte? Že by ozaj neprišiel na slávnosti? 57 Ale veľkňazi a farizeji vydali rozkaz: Keď sa niekto dozvie, kde je, nech to oznámi, aby Ho zlapali.