5. kapitola
Príčina súdu Božieho
1 Prejdite ulicami Jeruzalema, pozerajte sa a dozvedajte; hľadajte po jeho námestiach; ak nájdete niekoho, kto zachováva právo a hľadá pravdu, odpustím mu. 2 Ak aj hovoria: Na živého Hospodina! v skutočnosti krivo prisahajú. 3 Hospodine, či Tvoje oči nehľadajú pravdu? Bil si ich, ale necítili bolesť, ničil si ich, ale nechceli prijať výstrahu; zatvrdili si tváre viac než kameň, nechceli sa obrátiť. 4 Ja som si však pomyslel: Len nízko postavení ľudia počínajú si bláznivo, lebo nepoznajú cestu Hospodinovu, Boží právny poriadok. 5 Zájdem k vysoko postaveným, s nimi sa pozhováram, lebo tí poznajú cestu Hospodinovu, právny poriadok svojho Boha. Lenže aj títo polámali jarmo, roztrhali putá. 6 Preto ich pobije lev z lesa a stepný vlk ich zničí. Leopard striehne na ich mestá, roztrhá každého, kto z nich vykročí, lebo ich priestupkov je mnoho a veľké je ich odpadlíctvo. 7 Ako ti to môžem odpustiť? Tvoji synovia ma opustili a prisahali na tých, čo nie sú bohmi. Keď som ich sýtil, páchali cudzoložstvo, schádzali sa v dome neviestky. 8 Zmenili sa na vykŕmené, bujné žrebce, každý erdží za ženou blížneho. 9 Či by som toto nemal potrestať - znie výrok Hospodinov - a či by som sa nemal pomstiť na národe, ako je tento? 10 Vystúpte na jeho viničné terasy a ničte ho, no k zániku ho nepriveďte. Odstráňte jeho letorasty, lebo nepatria Hospodinovi. 11 Lebo sa mi dom Izraela a dom Júdu úplne spreneveril - znie výrok Hospodinov. 12 Zapreli Hospodina a povedali: On nič nespraví! Nepríde na nás nič zlé; ani meč, ani hlad nezakúsime. 13 Aj proroci sú len vietor a Slova nieto v nich; nech sa im stane podľa toho! 14 Preto takto vraví Hospodin, Boh mocností: Keďže ste toto slovo vyriekli, ja zmením svoje slová v tvojich ústach na oheň, týchto ľudí na drevo, a strávi ich. 15 Dom Izraela! Ajhľa, privediem na vás národ zďaleka - znie výrok Hospodinov. Národ vytrvalý, národ pradávny, národ, ktorého reč nepoznáš, a nerozumieš, čo hovorí. 16 Sťa otvorený hrob je jeho tulec, samí hrdinovia. 17 Ten požerie tvoju žatvu i chlieb, požerie tvojich synov i dcéry, požerie tvoje ovce a tvoj dobytok, požerie ti viniče aj figovníky. Mečom dobyje tvoje opevnené mestá, na ktoré sa spoliehaš. 18 No ani v tom čase - znie výrok Hospodinov - nespôsobím váš úplný zánik. 19 Keď sa budú potom pýtať: Prečo nám Hospodin, náš Boh, urobil toto všetko, odpovedz im: Ako ste opustili mňa a slúžili ste cudzím bohom vo vlastnej krajine, tak budete slúžiť cudzincom v krajine, ktorá nie je vaša. 20 Oznámte to v dome Jákobovom a rozhlasujte v Judsku: 21 Počujte toto, vy, ľud bláznivý a bez rozumu! Oči majú, a nevidia, uši majú, a nepočujú. 22 Nebojíte sa ma? - znie výrok Hospodinov. Nezachvejete sa predo mnou? Ja som určil moru piesok za hrádzu, za večnú hranicu, ktorú neprekročí. Hoci dorážajú jeho vlny, nič nezmôžu, hoci hučia, neprekročia ju. 23 Ale ľud tento má odbojné a vzdorovité srdce; odvrátili sa a odišli. 24 Nikdy si nepomyslia: Bojme sa Hospodina, svojho Boha, ktorý v pravý čas dáva pŕšku, jesenný i jarný dážď, zachováva nám týždne určené na žatvu. 25 Vaše viny toto narušili a vaše hriechy vás pripravili o blaho. 26 Lebo sa našli bezbožníci v mojom ľude, zhrbení striehnu ako vtáčnici; osídla nastavujú, chytajú ľudí. 27 Ako kôš býva plný vtákov, tak sú ich domy plné podvodu. Preto sa vzmohli a zbohatli. 28 Stučneli a zmľandraveli, prekypujú zlými rečami, o súd sa nestarajú, o súd sirôt, o právo chudobných nestoja, a predsa majú prospech. 29 Či toto nemám potrestať - znie výrok Hospodinov - a či sa nepomstiť na národe, ako je tento? 30 Hrozné a úžasné veci sa dejú v krajine: 31 Proroci lživo prorokujú a kňazi vládnu na vlastnú päsť. Ale môjmu ľudu sa to tak páči. Čo však urobíte, keď sa to skončí?