2. kapitola
Nevernosť a nevďak Izraela
1 Takto mi zaznelo slovo Hospodinovo: 2 Choď a verejne hlásaj Jeruzalemu: Takto vraví Hospodin: Spomínam si na vernosť tvojej mladosti, na lásku tvojich snúbeneckých čias, keď si kráčala za mnou púšťou, krajinou neobsiatou. 3 Svätým bol Izrael Hospodinovi, bol prvotinou Jeho úrody. Všetci, čo jedli z nej, previnili sa, stihlo ich nešťastie - znie výrok Hospodinov. 4 Počujte slovo Hospodinovo, dom Jákobov i všetky rody domu Izraela! 5 Takto vraví Hospodin: Čo zlé našli na mne vaši otcovia, že sa vzdialili odo mňa, chodili za márnosťou a vyšli na márnosť? 6 Nepýtali sa: Kde je Hospodin, ktorý nás vyviedol z Egypta, ktorý nás viedol púšťou, krajinou stepí a roklín, krajinou suchoty a temna, krajinou, ktorou nikto neprechádza, kde ani človek nebýva? 7 Voviedol som vás do krajiny sadov, aby ste jedli jej ovocie a jej dobroty. Keď ste však vošli, poškvrnili ste mi krajinu a moje vlastníctvo ste zohavili. 8 Kňazi sa nepýtali: Kde je Hospodin? Zástancovia zákona ma nepoznali, pastieri sa mi spreneverili a proroci veštili v mene Baala, chodili za bôžikmi, čo nič neosožia. 9 Preto povediem ešte s vami spor - znie výrok Hospodinov - a povediem spor aj so synmi vašich synov. 10 Veď prejdite len k brehom Kitejcov a rozhliadnite sa, pošlite do Kédáru, dôkladne pozorujte, a všimnite si, či sa kedy takého čo stalo! 11 Či zmenil kedy národ bohov, hoci tí ani bohmi nie sú? Môj ľud však svoju slávu zamenil za bôžikov, čo neosožia. 12 Deste sa, nebesá, nad tým, zhrozte sa, užasnite veľmi - znie výrok Hospodinov - 13 lebo dvojaké zlo spáchal môj ľud: opustili mňa, prameň živej vody, aby si vykopali deravé cisterny, ktoré neudržia vodu. Následky nevernosti
14 Či je Izrael otrokom, alebo v dome narodeným sluhom? Prečo sa stal korisťou? 15 Levy revú nad ním, hlasno sa ozývajú. Jeho krajinu obrátili na púšť a jeho mestá sú vypálené, bez obyvateľov. 16 Aj ľudia z Memfisu a Tachpanchesu spasú ti temeno. 17 Či si si to sám nezapríčinil tým, že si opustil Hospodina, svojho Boha, keď ťa viedol cestou? 18 A teraz čo chceš na ceste do Egypta? Napiť sa vody z Nílu? A čo hľadáš na ceste do Asýrie? Napiť sa vody z Eufratu? 19 Tvoja zloba ťa trestá a tvoje odpadlíctvo ťa karhá. Poznaj a uvidíš, ako neblahé a trpké je, že si opustil Hospodina, svojho Boha, a bázne predo mnou nebolo v tebe - znie výrok Pána, Hospodina mocností. Modlárstvo s baalmi
20 Veď dávno si zlámala svoje jarmo a roztrhala svoje putá; povedala si: Nebudem otročiť; ale na každom vysokom kopci, pod každým zeleným stromom sa rozvaľuješ, ty neviestka. 21 Zasadil som ťa sťa šľachtenú révu, samé pravé semeno, ako si sa však zvrhla na cudzí divý vinič! 22 Keby si sa aj lúhom umyla, špinavou bude tvoja vina predo mnou - znie výrok Hospodina, Pána. 23 Ako môžeš povedať: Nie som poškvrnená, za baalmi som nechodila? Hľaď na svoju cestu v údolí, poznaj, čo si popáchala, ty ľahká ťava, na svojich cestách strečkujúca, 24 divá oslica, zvyknutá na púšť, čo rozvášnená lapá vzduch; ktože ukojí jej rujnosť? Neunaví sa nikto, kto ju hľadá, v jej mesiaci ju nájde. 25 Šetri si nohy, aby neostali bosé, i svoje hrdlo, aby nevysmädlo! Ty však hovoríš: Darmo je! Nie! Lebo milujem cudzích a pôjdem za nimi. 26 Ako sa zahanbí zlodej, keď ho pristihnú, tak sa zahanbí dom Izraela, oni, ich králi, ich kniežatá, ich kňazi aj ich proroci, 27 ktorí hovoria drevu: Otcom si mi, a skale: Ty si ma zrodila. Obrátili sa ku mne chrbtom, a nie tvárou. Keď sú však v biede, hovoria: Vstaň a zachráň nás! 28 Nuž, kde máš bohov, ktorých si si spravil? Nech vstanú, ak ťa môžu zachrániť v čase tvojej biedy. Lebo koľko je tvojich miest, toľko je tvojich bohov, Júda. 29 Prečo si ťažkáte na mňa? Všetci ste sa mi spreneverili - znie výrok Hospodinov. 30 Nadarmo som bil vašich synov, výstrahu neprijali. Váš meč požieral vašich prorokov ako zhubný lev. 31 Ó, ty pokolenie, všímaj si slovo Hospodinovo! Či som bol púšťou pre Izrael, alebo temnou krajinou? Prečo hovorí ľud môj: Voľní sme, k Tebe už neprídeme? 32 Či pozabudne panna na svoj skvost a mladucha na svoj pás? No môj ľud veľmi dávno zabudol na mňa. Boží súd
33 Ako dobre si upravuješ cesty k nadviazaniu ľúbosti. Preto si si aj na zločiny navykla na svojich cestách. 34 Aj na tvojich podolkoch nachodí sa krv chudobných nevinných. Nepristihla si ich pri vlámaní, ale pritom všetkom 35 tvrdíš: Nevinná som, veď Jeho hnev sa odvrátil odo mňa. Ajhľa, podrobím ťa súdu, pretože tvrdíš: Nezhrešila som. 36 Ako celkom naľahko berieš, že meníš svoju cestu. Aj Egypt ťa sklame, ako ťa sklamala Asýria. 37 Aj odtiaľ odídeš s rukami nad hlavou, lebo Hospodin zavrhol tých, ktorým si dôverovala, a nebudeš mať s nimi úspech.