Predchádzajúca kapitola

15. kapitola

Zákaz prehovorenia a nová hrozba

1 Ale Hospodin mi riekol: Keby aj sám Mojžiš a Samuel stáli predo mnou, nebudem naklonený tomuto ľudu. Pošli ich odo mňa, nech odídu!
2 A keď sa ťa opýtajú: Kam máme ísť? odpovedz im: Takto vraví Hospodin: Kto patrí smrti, na smrť, kto patrí meču, pod meč, kto patrí hladu, do hladu, kto patrí zajatiu, do zajatia. 3 Nasadím proti nim štyri príbuzné veci - znie výrok Hospodinov: meč, aby vraždil; psov, aby trhali; nebeských vtákov a poľnú zver, aby žrali a hubili. 4 Dám ich ako dôvod k úžasu vo všetkých kráľovstvách zeme za to, čo judský kráľ Menašše, syn Ezechiášov, porobil v Jeruzaleme.

Záhuba Jeruzalema

5 Kto bude mať súcit s tebou, Jeruzalem? Kto ťa poľutuje? Kto zabočí k tebe opýtať sa, či sa máš dobre?
6 Ty si ma zavrhol - znie výrok Hospodinov - odvrátil si sa mi chrbtom; nuž vystrel som ruku proti tebe a zničím ťa, unavil som sa zľutovávať. 7 Vejačkou som ich previal v bránach krajiny. Obral som o deti, zahubil som svoj ľud, pretože sa neodvrátil od svojich ciest. 8 Ich vdovy sa mi rozmnožili viac ako piesok mora; na matky mladých ľudí som priviedol pustošiteľa napoludnie; zrazu som na nich spustil hrôzu a zdesenie. 9 Omdlela rodička siedmich synov, vydýchla dušu, zašlo jej slnko ešte za dňa, sklamaná je a zahanbená. Ich zvyšok vydám meču napospas pred ich nepriateľmi - znie výrok Hospodinov.

Jeremiáš v ťažkom pokušení

10 Beda mi, matka moja, že si ma zrodila, muža sporu a sváru pre celú krajinu. Nepožičiaval som, ani mne nepožičiavali, predsa ma všetci preklínajú.
11 Nech sa tak stane, Hospodine, ak som Ti čo najlepšie neslúžil, ak som na Teba nenaliehal za nepriateľa v čase jeho nešťastia a súženia. 12 Či možno zlámať železo, železo zo severu, a bronz? 13 Tvoje bohatstvo a poklady vydám na lúpež bez kúpnej ceny, a to pre všetky tvoje hriechy na celom tvojom území. 14 Donútim ťa slúžiť tvojim nepriateľom v krajine, ktorú nepoznáš, lebo mojím hnevom vznietil sa oheň, ktorý bude večne horieť. 15 Ty to vieš, Hospodine; rozpomeň sa na mňa a ujmi sa ma, pomsti sa za mňa na mojich prenasledovateľoch a nenič ma tým, že im zhovievaš. Vedz, že pre Teba znášam pohanenie. 16 Keď sa vyskytli Tvoje slová, zjedol som ich, Tvoje slová boli mi radosťou a útechou môjmu srdcu. Veď Tvoje meno nosím, ó Hospodine, Bože mocností. 17 Nesedával som v kruhu žartujúcich a nejasal som; pre Tvoju ruku sedím osamelý, lebo si ma naplnil svojím hnevom. 18 Prečo musí byť moja bolesť ustavičná a moja rana nevyliečiteľná? Nechce sa zahojiť. Chceš byť voči mne ako klamný potok, voda, na ktorú sa nedá spoľahnúť? 19 Preto takto vraví Hospodin: Ak sa obrátiš, navrátim ťa, aby si opäť stával predo mnou, ak budeš vyslovovať iba to, čo je vzácne, a nie podlé, budeš akoby mojimi ústami! Nech sa oni obrátia k tebe, ale ty sa k nim neobracaj! 20 A urobím ťa pre tento ľud pevným bronzovým múrom; keď budú bojovať proti tebe, nepremôžu ťa, lebo ja som s tebou, aby som ti pomáhal a zachraňoval ťa - znie výrok Hospodinov. 21 A vytrhnem ťa z rúk zlých ľudí a vykúpim ťa z moci násilníkov.