3. kapitola
Postavenie obetného oltára
1 Keď nastal siedmy mesiac, ako Izraelci boli v mestách, ľud sa do jedného zhromaždil do Jeruzalema. 2 Potom povstal Jéšúa, syn Jócádákov, a jeho bratia kňazi, a Zerubábel, syn Šealtíélov, a jeho bratia, a postavili oltár Boha izraelského, aby na ňom prinášali spaľované obete, ako je predpísané v zákone Božieho muža Mojžiša. 3 Oltár postavili na jeho pôvodných základoch, hoci boli v strachu pred národmi krajiny, a prinášali na ňom spaľované obete Hospodinovi, spaľované obete ráno i večer. 4 Svätili slávnosť stánkov, ako je predpísané, a každý deň prinášali spaľované obete podľa stanoveného počtu pre každý deň; 5 potom ustavičnú spaľovanú obeť i na novmesiac a na všetky zasvätené sviatky Hospodinove za každého, kto dobrovoľný dar obetoval Hospodinovi. 6 Od prvého dňa siedmeho mesiaca začali prinášať spaľované obete Hospodinovi, ale základy Jeho chrámu ešte neboli položené. 7 Dali peniaze kamenárom a tesárom, i potravu, nápoj a olej Sidónčanom a Týrčanom, aby dopravovali cédrové drevo po mori z Libanonu do Jaffy podľa povolenia perzského kráľa Kýra. Kladenie základného kameňa chrámu
8 V druhom roku po svojom príchode k domu Hospodinovmu v Jeruzaleme, v druhom mesiaci, Zerubábel, syn Šealtíélov, a Jéšúa, syn Jócádákov, i ostatní ich bratia kňazi a levíti, i všetci, čo prišli zo zajatia do Jeruzalema, začali budovať dom Hospodinov a ustanovili levítov od dvadsaťročných nahor, aby viedli stavbu. 9 Jéšúa, jeho synovia a bratia, Kadmíél a jeho synovia, Júdejci, do jedného nastúpili, aby dozerali na robotníkov pri stavbe domu Božieho, i synovia Chenadadovi, ich synovia a ich bratia levíti. 10 Keď stavitelia položili základ chrámu Hospodinovho, postavili sa kňazi v obradnom rúchu s trúbami a levíti, synovia Ásáfovi, s cimbalmi, aby chválili Hospodina podľa návodu izraelského kráľa Dávida. 11 S jasotom spievali chválu Hospodinovi: Lebo je dobrý, lebo naveky trvá Jeho milosrdenstvo nad Izraelom. Všetok ľud s veľkým jasotom pokrikoval chváliac Hospodina, pretože bol položený základ domu Hospodinovho. 12 Mnohí z kňazov, levítov a predákov rodín, starci, ktorí videli prvý dom, keď pred ich očami boli kladené základy tohto domu, nahlas plakali, ale mnohí zas nahlas od radosti pokrikovali. 13 Nebolo možno rozoznať zvuk radostného pokrikovania od zvuku plaču ľudu, lebo ľud nahlas pokrikoval a jeho hlas bolo počuť naďaleko.