Predchádzajúca kapitola

11. kapitola

Pravá veľkosť človeka

1 Múdrosť dvíha hlavu poníženému, usadí ho medzi veľmožov.
2 Nechváľ muža za jeho krásu a neopovrhuj človekom za jeho výzor. 3 Včela je maličká medzi lietajúcimi tvormi, ale jej produkt je najlepší medzi sladkosťami. 4 Nechváľ sa šatami, ktoré si obliekaš, a nebuď pyšný, keď ťa oslavujú, pretože hodné obdivu sú iba Pánove diela, hoci jeho diela sú pre ľudí skryté. 5 Mnohí tyrani si sadli na zem a korunu dostal neznámy. 6 Mnohí mocnári boli úplne zbavení cti a slávni boli vydaní do moci cudzincov. 7 Nekarhaj, kým všetko nepreskúmaš, najprv si premysli a až potom napomeň. 8 Neodpovedaj skôr, než vypočuješ, a neskáč do reči. 9 Nehádaj sa o vec, čo sa ťa netýka, a neseď tam, kde hriešnici vedú spor.

Proti lakomstvu

10 Dieťa moje, nepúšťaj sa do priveľa podujatí: ak si ich rozširuješ, nezostaneš bez viny; aj keby si bežal, nedosiahneš cieľ, a keby si lietal, neunikneš.
11 Niekto sa namáha, trápi a usiluje, no tým väčšmi trpí nedostatkom. 12 Niekto je ťažkopádny a odkázaný na pomoc, sily má neveľa a chudoby priveľa, ale Pánove oči hľadia dobrotivo, Pán ho dvíha z poníženia 13 a pozdvihuje mu hlavu, takže mnohí sú nad ním veľmi udivení. 14 Dobré i zlé, život i smrť, chudoba i bohatstvo — to všetko je od Pána. 17 Pánovo obdarovanie ostáva pre zbožných a jeho priazeň im vždy urovná cestu. 18 Niekto bohatne svojou usilovnosťou a šetrením a v tom je časť jeho odmeny. 19 Hoci si povie: „Konečne mám pokoj, budem si teraz užívať zo svojho majetku,“ ale nevie, koľko času mu ešte ostáva, a napokon zanechá všetko iným a zomrie.

Stálosť v dobrom

20 Stoj pevne vo svojej povinnosti a venuj sa jej, pri svojom diele vytrvaj do staroby.
21 Neobdivuj činy hriešnika, dôveruj Pánovi a vytrvaj vo svojej práci, lebo v Pánových očiach je ľahké dať chudobnému nečakane zbohatnúť. 22 Požehnanie Pána je odmenou pre zbožného, rýchlo nechá rozkvitnúť svoje požehnanie. 23 Nehovor: „Čo ešte potrebujem? A aké ďalšie dobro by som mal čakať?“ 24 Nehovor: „Mám všetkého nadostač a čo zlé by sa mi odteraz mohlo stať?“ 25 V dobrých dňoch sa zabúda na zlé a v zlých dňoch sa nepamätá na dobré. 26 Pre Pána je predsa ľahké v deň skonu odmeniť človeka podľa jeho ciest. 27 Zlá hodina dáva zabudnúť na rozkoš, až po skone človeka sa odhalia jeho činy. 28 Nikoho nevyhlasuj za blaženého pred jeho skonom, lebo hodnota muža sa pozná v jeho deťoch.

Opatrnosť

29 Nevoď každého do svojho domu, veď ľstivý človek ovláda mnoho nástrah.
30 Srdce namysleného je ako nastražená jarabica v koši, ako vyzvedač, ktorý striehne na chybný krok 31 a zákerne čaká, aby dobré prevrátil na zlé, aj na to najlepšie nahádže potupu. 32 Ako z ohnivej iskry vznikne žeravá vatra, tak úklady hriešnika vedú ku krviprelievaniu. 33 Maj sa na pozore pred zlosynom, lebo kuje zlo; nech ťa neprivedie na večný posmech. 34 Ubytuj si cudzinca vo svojom dome a narobí ti nepríjemnosti, ba odcudzí ťa tvojim vlastným.