11. kapitola
Sklamaná otcovská láska Boha
1 Keď bol Izrael mladý, miloval som ho, z Egypta som povolal svojho syna.11,1 Ex 4,22n; Dt 7,8; Jer 31,20; Mt 2,15 2 Ako som ich volal, tak sa vzďaľovali odo mňa, baalom prinášali obety a modlám pálili kadidlo. 3 Sám som učil chodiť Efrajima, brával som ich na svoje ramená, no nepoznali, že som ich uzdravoval.11,3-4 Dt 1,31; 8,16 4 Povrazmi ľudskosti som ich ťahal, lanami lásky, bol som pre nich ako ten, čo im nadľahčuje jarmo nad čeľuste, skláňal som sa k nemu a dával som mu jesť. 5 Nevráti sa do Egypta, no Asýria mu bude kráľom, lebo sa odmietli kajať.11,5 Oz 9,3 6 Meč bude krúžiť v jeho mestách, zničí jeho falošných prorokov a strávi ich pre ich zámery. 7 Môj ľud má sklon odvrátiť sa odo mňa, Baal je ten, ku ktorému volajú, spoločne ho vyvyšujú. Božia láska premáha nevernosť
8 Ako by som ťa mohol vydať, Efrajim, teba sa vzdať, Izrael? Ako by som ťa mohol vydať ako Admu a naložiť s tebou ako s Cebojímom? Moja myseľ sa obracia proti mne a všetky moje pocity ľútosti sa rozpaľujú.11,8 Dt 29,21-22; 32,36; Iz 54,8; Jer 31,20 9 Nedám priechod svojmu pálčivému hnevu, nezničím znova Efrajim, lebo ja som Boh, a nie človek, Svätý uprostred teba, neprídem vo vzrušení hnevu.11,9 Nm 23,19 10 Budú kráčať za Hospodinom, on zareve ako lev. Áno, zareve a nato s triaškou pribehnú synovia od západu.11,10 Jer 25,30; Joel 4,16; Am 1,2 11 Pribehnú s triaškou ako vták z Egypta, ako holubica z Asýrie; potom im dám príbytok v ich vlastných domoch,“ znie výrok Hospodina.