Predchádzajúca kapitola

9. kapitola

1 A dodal: „Amen, hovorím vám, že niektorí z tých, čo tu stoja, určite neokúsia smrť, kým neuvidia prichádzať Božie kráľovstvo s mocou.“

Ježišovo premenenie

2 O šesť dní vzal Ježiš so sebou Petra, Jakuba a Jána a vyviedol len ich na vysoký vrch, kde boli sami. Tam sa pred nimi premenil.
3 Rúcho mu tak zbelelo, že by ho nijaký bielič na svete nevedel tak vybieliť. 4 A zjavil sa im Eliáš s Mojžišom a rozprávali sa s Ježišom. 5 Peter povedal Ježišovi: „Rabbi, dobre je nám tu! Urobme tri stany: jeden tebe, jeden Mojžišovi a jeden Eliášovi.“ 6 Ani nevedel, čo povedať, lebo sa preľakli. 7 Tu sa utvoril oblak, zahalil ich a z oblaku zaznel hlas: „Toto je môj milovaný Syn. Jeho počúvajte!“ 8 A zrazu, keď sa rozhliadli, nevideli pri sebe už nikoho, len Ježiša. 9 Keď zostupovali z vrchu, prikázal im, aby nikomu nerozprávali, čo videli, kým Syn človeka nevstane z mŕtvych. 10 Oni zachovali tento príkaz, len sa medzi sebou dohadovali, čo to znamená vstať z mŕtvych. 11 Opýtali sa ho: „Prečo zákonníci hovoria, že najprv musí prísť Eliáš?“ 12 Odpovedal im: „Naozaj, najprv príde Eliáš a všetko obnoví. Ale prečo je potom o Synovi človeka napísané, že bude veľa trpieť a budú ním opovrhovať? 13 Vám však hovorím: Eliáš už prišiel, no urobili s ním to, čo sa im zachcelo — ako je o ňom napísané.“

Uzdravenie posadnutého chlapca

14 Keď prišli k ostatným učeníkom, videli, že sa okolo nich zhŕkol veľký zástup a že zákonníci sa s nimi hádajú.
15 Len čo ho videli, celý zástup užasol. Bežali mu naproti, aby ho pozdravili. 16 Ježiš sa ich pýtal: „Prečo sa s nimi hádate?“ 17 Jeden zo zástupu mu odpovedal: „Učiteľ, priviedol som ti svojho syna, posadnutého duchom nemoty. 18 Keď ho pochytí, lomcuje ním, ústa sa mu spenia, škrípe zubami a ustrnie. Už som požiadal tvojich učeníkov, aby z neho vyhnali zlého ducha, ale nevládali.“ 19 Ježiš im odpovedal: „Ach, neveriace pokolenie! Dokedy ešte budem s vami? Dokedy vás budem znášať?! Priveďte chlapca ku mne!“ 20 Priviedli ho teda k nemu. Keď duch uvidel Ježiša, hneď chlapcom zalomcoval. Chlapec sa zrútil na zem, zvíjal sa a z úst sa mu valila pena. 21 Ježiš sa pýtal jeho otca: „Odkedy sa mu to stáva?“ On odpovedal: „Od detstva. 22 A veľa ráz hodil chlapca do ohňa i do vody, aby ho zmárnil. Ak môžeš niečo urobiť, zľutuj sa nad nami a pomôž nám!“ 23 Ježiš mu odpovedal: „Ak môžeš?! Pre toho, kto verí, je všetko možné.“ 24 Chlapcov otec hneď zvolal: „Verím, pomôž mojej neviere!“ 25 Ježiš si všimol, že sa zbieha zástup. Pohrozil nečistému duchu slovami: „Duch nemoty a hluchoty, prikazujem ti: Vyjdi z neho a nikdy viac sa doňho nevracaj!“ 26 Duch vykríkol, silne chlapcom zalomcoval a vyšiel. Chlapec vyzeral ako mŕtvy, takže si mnohí mysleli, že zomrel. 27 Ale Ježiš ho chytil za ruku, zdvihol ho a chlapec vstal. 28 Keď Ježiš vošiel do domu a boli sami, učeníci sa ho pýtali: „Prečo sme ho nemohli vyhnať my?“ 29 Povedal im: „Tento druh nemožno vyhnať ničím, iba modlitbou.“

Druhá Ježišova predpoveď

30 Odišli odtiaľ a prechádzali Galileou. Nechcel však, aby o tom niekto vedel.
31 Učil totiž svojich učeníkov a hovoril im: „Syn človeka je vydaný do rúk ľudí, zabijú ho, a keď ho zabijú, po troch dňoch vstane z mŕtvych.“ 32 Oni tie slová nechápali a spýtať sa ho báli.

Spor učeníkov o prvenstvo

33 Tak prišli do Kafarnauma. Keď už bol v dome, pýtal sa ich: „O čom ste sa cestou zhovárali?“
34 Oni však mlčali. Cestou sa totiž medzi sebou dohadovali, kto z nich je najväčší. 35 Ježiš si sadol, zavolal si Dvanástich a povedal im: „Kto chce byť prvý, nech je posledný zo všetkých a služobník všetkých!“ 36 A vzal dieťa, postavil ho doprostred nich, potom ho zobral do náručia a povedal im: 37 „Kto prijíma jedno takéto dieťa v mojom mene, mňa prijíma. A kto mňa prijíma, nie mňa prijíma, ale toho, ktorý ma poslal.“

Skutky v Kristovom mene

38 Ján mu povedal: „Učiteľ, videli sme kohosi, ako v tvojom mene vyháňa démonov. Bránili sme mu, pretože nechodil s nami.“
39 Ježiš však povedal: „Nebráňte mu! Ak niekto bude konať mocný čin v mojom mene, nemôže mi hneď nato zlorečiť. 40 Veď kto nie je proti nám, je s nami! 41 Ktokoľvek by vám dal napiť pohár vody, pretože patríte Kristovi, amen, hovorím vám, nepríde o svoju odmenu.

Varovanie pred zvádzaním

42 Kto by zviedol na hriech jedného z takýchto malých, čo veria vo mňa, pre toho by bolo lepšie, keby mu na krk zavesili mlynský kameň a hodili ho do mora.
43 Ak ťa zvádza na hriech tvoja ruka, odtni ju! Lepšie ti bude vojsť do života okyptený, ako byť uvrhnutý s oboma rukami do pekla, do neuhasiteľného ohňa. 45 Ak ťa zvádza na hriech tvoja noha, odtni ju! Lepšie ti bude vojsť do života chromý, ako byť hodený s oboma nohami do pekla. 47 Ak ťa zvádza na hriech tvoje oko, vylúp si ho! Lepšie ti bude vojsť do Božieho kráľovstva s jedným okom, ako byť hodený s oboma očami do pekla, 48 kde ich červ neumiera a oheň nevyhasína. 49 Každý bude solený ohňom. 50 Soľ je dobrá; ak však soľ stratí svoju slanosť, čím ju ochutíte? Majte v sebe soľ a žite spolu v pokoji!“