Predchádzajúca kapitola

4. kapitola

Podobenstvo o rozsievačovi

1 Opäť začal učiť pri mori. Zhromaždil sa k nemu taký veľký zástup, že nastúpil do člna na mori a posadil sa tam, zatiaľ čo celý zástup zostal na brehu mora.
2 Učil ich mnohým veciam v podobenstvách a vo svojom učení im hovoril: 3 „Počúvajte! Rozsievač vyšiel siať. 4 Keď rozsieval, niektoré zrno padlo na kraj cesty, prileteli vtáky a pozobali ho. 5 Iné padlo na skalnatú pôdu, kde nemalo dostatok zeme. Hneď vzišlo, lebo nebolo hlboko v zemi. 6 Keď potom vyšlo slnko, spálilo ho a pretože nemalo koreň, uschlo. 7 Ďalšie padlo medzi tŕnie. Tŕnie sa rozrástlo a udusilo ho, takže neprinieslo úrodu. 8 A iné padlo do dobrej pôdy, vzišlo, vyrástlo a prinieslo úrodu: niektoré tridsaťnásobnú, iné šesťdesiatnásobnú a ďalšie stonásobnú.“ 9 A dodal: „Kto má uši na počúvanie, nech počúva!“

Význam a účel podobenstiev

10 Keď bol potom sám, tí, čo boli okolo neho spolu s Dvanástimi, sa ho pýtali, čo znamenajú podobenstvá.
11 Povedal im: „Vám je dané poznať tajomstvo Božieho kráľovstva, ale tým, čo sú vonku, sa všetko podáva v podobenstvách, 12 aby len hľadeli a hľadeli, ale nevideli, a aby len počúvali a počúvali, ale nechápali, aby sa neobrátili a nebolo im odpustené.“

Vysvetlenie podobenstva o rozsievačovi

13 Potom im povedal: „Nerozumiete tomuto podobenstvu? Ako potom pochopíte všetky ostatné podobenstvá?
14 Rozsievač rozsieva slovo. 15 To zrno vedľa cesty sú tí, čo ho počúvajú, ale hneď prichádza satan a oberá ich o slovo zasiate do nich. 16 Podobne je to aj s tými, u ktorých je zasiate do skalnatej pôdy: keď slovo počujú, hneď ho s radosťou prijímajú, 17 no nemajú v sebe koreň, sú chvíľkoví. Keď potom príde súženie alebo prenasledovanie pre to slovo, hneď odpadnú. 18 A u iných je zasiate do tŕnia. Oni slovo síce počúvajú, 19 ale svetské starosti, mámenie bohatstva a žiadostivosť po ostatných veciach prenikajú dovnútra a slovo udusia, takže zostáva bez úžitku. 20 Nakoniec sú takí, u ktorých je zasiate do dobrej pôdy: slovo počúvajú, prijímajú a prinášajú úžitok tridsaťnásobný, šesťdesiatnásobný, ba aj stonásobný.“

Podobenstvo o lampe a o meraní

21 Ďalej im povedal: „Vari sa prináša lampa nato, aby ju postavili pod mericu alebo pod posteľ? Či nie nato, aby ju postavili na svietnik?
22 Nič nie je také skryté, aby nebolo odhalené, a nič také utajené, aby to nevyšlo najavo. 23 Kto má uši na počúvanie, nech počúva!“ 24 Ďalej im hovoril: „Dávajte si pozor, čo počúvate! Akou mierou meriate, takou vám bude namerané, ba ešte aj pridané, 25 lebo kto má, tomu bude pridané, a kto nemá, tomu bude vzaté aj to, čo má.“

Podobenstvo o rastúcom zrne

26 Ďalej povedal: „S Božím kráľovstvom je to tak, ako keď človek zaseje zrno do zeme.
27 Či spí, alebo bdie, vo dne i v noci zrno klíči a rastie, ani sám nevie ako. 28 Zem sama od seba prináša úrodu: najprv steblo, potom klas a nakoniec plno zŕn v klase. 29 Keď potom vydá úrodu, hneď priloží kosák, lebo nastala žatva.“

Podobenstvo o horčičnom zrnku

30 A pokračoval: „K čomu prirovnáme Božie kráľovstvo alebo akým podobenstvom ho znázorníme?
31 Je ako horčičné zrnko, ktoré je po zasiatí do zeme najmenšie zo všetkých semienok na zemi, 32 ale zasiate vzíde a býva mohutnejšie ako všetky iné rastliny a vyháňa také veľké konáre, že v jeho tieni môžu hniezdiť nebeské vtáky.“

Záver podobenstiev

33 A mnohými podobenstvami im vravel Slovo, podľa toho, ako boli schopní počúvať.
34 Bez podobenstva im ani nehovoril, ale svojim učeníkom osamote všetko vysvetľoval.

Utíšenie búrky na mori

35 V ten deň, keď sa zvečerilo, im povedal: „Prejdime na druhý breh.“
36 Nato opustili zástup a jeho vzali so sebou, tak ako bol, v člne. Sprevádzali ho aj iné člny. 37 Tu sa strhla mohutná búrka s víchricou a vlny sa valili na čln, takže čln sa už napĺňal. 38 Ježiš však spal na vankúši v zadnej časti člna. Zobudili ho a povedali mu: „Učiteľ, nedbáš, že hynieme?“ 39 Zobudil sa, pohrozil víchru a prikázal moru: „Mlč, utíš sa!“ Vtedy víchor ustal a nastalo veľké ticho. 40 A im povedal: „Čo ste takí ustrašení? Ešte stále nemáte vieru?“ 41 Prenikol ich veľký strach a jeden druhému hovorili: „Ktože je to, že ho i vietor, i more počúva?“