17. kapitola
O zvádzaní
1 Potom povedal svojim učeníkom: „Nie je možné, aby neprišli pohoršenia, ale beda tomu, skrze koho prichádzajú.17,1-2 Mt 18,6-7; Mk 9,42 2 Lepšie by bolo, keby mu na krk zavesili mlynský kameň a hodili ho do mora, než aby zviedol jedného z týchto maličkých. O odpúšťaní
3 Dávajte si pozor! Ak sa tvoj brat prehreší, pokarhaj ho! Ak robí pokánie, odpusť mu!17,3 Mt 18,15 4 A čo by sa aj sedem ráz za deň proti tebe prehrešil a sedem ráz sa k tebe vrátil a povedal by: ‚Ľutujem!‘, odpusť mu!“17,4 Mt 18,21-22 Sila viery
5 Apoštoli povedali Pánovi: „Daj nám väčšiu vieru!“17,5-6 Mt 17,19-20; 21,21; Mk 11,22-23 6 Pán povedal: „Ak by ste mali vieru ako horčičné zrnko a povedali by ste tejto moruši: ‚Vytrhni sa aj s koreňom a presaď sa do mora!‘, poslúchla by vás. Neužitoční sluhovia
7 Ak máte sluhu, ktorý orie, alebo pasie, kto z vás mu povie, keď sa vráti z poľa: ‚Poď a hneď si sadni k stolu!‘ 8 Vari mu skôr nepovie: ‚Priprav mi večeru, opáš sa a obsluhuj ma, kým sa ja nenajem a nenapijem; ty budeš jesť a piť až potom‘? 9 Či azda bude ďakovať sluhovi, že urobil, čo mu rozkázal? 10 Tak aj vy, keď urobíte všetko, čo vám bolo prikázané, povedzte: ‚Sme neužitoční sluhovia. Urobili sme, čo sme boli povinní urobiť.‘“ Uzdravenie desiatich malomocných
11 Na ceste do Jeruzalema prechádzal Ježiš naprieč Samáriou a Galileou.17,11 Lk 9,51-52 12 Keď vchádzal do jednej dediny, stretol desať malomocných mužov. Už zďaleka zastali17,12 Lv 13,45-46 13 a hlasno kričali: „Ježiš, Učiteľ, zmiluj sa nad nami!“17,13 Mt 8,2; Mk 1,40; Lk 5,12 14 Keď ich uvidel, povedal im: „Choďte a ukážte sa kňazom!“ A keď odchádzali, boli očistení.17,14 Lv 13,49; 14,2-3; Lk 5,14 15 Jeden z nich, len čo spozoroval, že je uzdravený, vrátil sa a mocným hlasom oslavoval Boha. 16 Pri Ježišových nohách padol na tvár a ďakoval mu. Bol to Samaritán.17,16 Lk 9,51-53; 10,33; Jn 4,9 17 Vtedy Ježiš povedal: „Neboli vari očistení desiati? Kde sú ostatní deviati? 18 Nenašiel sa nik okrem tohto cudzinca, čo by sa bol vrátil a vzdal Bohu slávu?“ 19 A jemu povedal: „Vstaň a choď. Tvoja viera ťa zachránila.“17,19 Lk 7,50; 8,48; 18,42 Príchod Božieho kráľovstva
20 Keď sa ho farizeji pýtali, kedy príde Božie kráľovstvo, odpovedal im: „Príchod Božieho kráľovstva sa nedá spozorovať.17,20 Jn 3,3 21 Ani nepovedia: ‚Hľa, tu je!‘ alebo: ‚Tamto je!‘ Lebo Božie kráľovstvo je medzi vami17,21 Alt. vo vás — to však nemožno vzťahovať na farizejov..“ 22 A učeníkom povedal: „Prídu dni, keď si budete žiadať vidieť jeden z dní Syna človeka, ale neuvidíte. 23 Vtedy vám povedia: ‚Hľa, tam je! Hľa, tu je!‘ Ale vy nechoďte, nebežte za nimi!17,23 Mt 24,23; Mk 13,21; Lk 17,21; 21,8 24 Lebo ako blesk, keď sa zablýska, ožiari všetko od jedného konca pod nebom až po druhý, tak bude aj Syn človeka vo svoj deň.17,24 Mt 24,27 25 Ale najprv musí mnoho trpieť a byť zavrhnutý týmto pokolením.17,25 Lk 9,22.31.44; 13,32-33; 18,31-33 26 Ako bolo za dní Noacha, tak bude aj za dní Syna človeka.17,26-27 Gn 6,5-12; 7,6-23; Mt 24,37-39 27 Jedli, pili, ženili sa a vydávali až do dňa, keď Noach vošiel do korábu. Vtedy prišla potopa a všetkých zahubila. 28 Podobne bolo za dní Lótových: jedli, pili, kupovali, predávali, sadili, stavali.17,28-29 Gn 18,20-21; 19,1-29 29 V deň, keď Lót vyšiel zo Sodomy, spustil sa oheň a síra z neba a všetkých zahubil. 30 Tak bude aj v deň, keď sa zjaví Syn človeka. 31 Kto bude v ten deň na streche a svoje veci bude mať v dome, nech si ich nezíde vziať. Tak ani ten, čo bude na poli, nech sa nevracia.17,31 Mt 24,17-18; Mk 13,15-16; Lk 21,21 32 Rozpomeňte sa na Lótovu ženu. 33 Kto sa bude usilovať zachovať si život17,33 Gr. dušu., stratí ho, ale kto ho stratí, ten si ho zachová.17,33 Mt 10,39; 16,25; Mk 8,35; Lk 9,24; Jn 12,25 34 Hovorím vám: V tú noc budú dvaja na jednej posteli. Jeden bude vzatý a druhý ostane.“17,34-35 Mt 24,40-41 35 Dve budú spolu mlieť. Jedna bude vzatá, druhá ostane.17,35 Var. + v. 36 Dvaja budú na poli. Jeden bude vzatý, druhý ostane. 37 Opýtali sa ho: „Kde, Pane?“ On im povedal: „Kde bude telo, tam sa zhromaždia aj supy.“17,37 Jób 39,30; Mt 24,28