Predchádzajúca kapitola

14. kapitola

Uzdravenie chorého na vodnatieľku

1 Raz v sobotu vošiel do domu ktoréhosi popredného farizeja, aby s ním stoloval, a oni ho sledovali.
2 A hľa, bol tam pred ním akýsi človek, chorý na vodnatieľku. 3 Tu sa Ježiš obrátil k zákonníkom a farizejom so slovami: „Je v sobotu dovolené uzdravovať, či nie?“ 4 Oni však mlčali. Vzal chorého, uzdravil ho a prepustil. 5 I povedal im: „Ak niekomu z vás spadne do studne syn alebo vôl, vari ho nevytiahne hneď v sobotný deň?“ 6 A oni neboli schopní mu na to odpovedať.

Prvé a posledné miesto

7 Keď zbadal, ako si pozvaní vyberajú čestné miesta, povedal im toto podobenstvo:
8 „Ak ťa niekto pozve na svadbu, nesadaj si na čestné miesto, aby medzi pozvanými nebol niekto vzácnejší, ako si ty, 9 a príde ten, čo pozval teba i jeho, a povie ti: ‚Uvoľni mu miesto!‘ Vtedy by si musel s hanbou zasadnúť na posledné miesto. 10 Ale keď ťa pozvú, choď a sadni si na posledné miesto. Potom príde ten, čo ťa pozval, a povie ti: ‚Priateľu, postúp vyššie!‘ Vtedy ti prejaví poctu pred všetkými spolustolovníkmi. 11 Veď každý, kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený.“ 12 A tomu, ktorý ho pozval, povedal: „Keď dávaš obed alebo večeru, nepozývaj svojich priateľov, bratov, príbuzných alebo bohatých susedov, aby sa nestalo, že ťa aj oni pozvú a mal by si odplatu. 13 Keď robíš hostinu, pozvi chudobných, mrzákov, chromých a slepých! 14 A budeš blahoslavený, lebo oni sa ti nemajú čím odplatiť, a tak dostaneš odplatu pri vzkriesení spravodlivých.“

Podobenstvo o veľkej večeri

15 Počul to jeden zo spolustolovníkov a povedal mu: „Blahoslavený, kto bude stolovať v Božom kráľovstve.“
16 On mu však povedal: „Jeden človek pripravil veľkú večeru a pozval mnohých. 17 Keď prišiel čas večere, poslal svojho sluhu, aby oznámil pozvaným: ‚Poďte, už je všetko pripravené.‘ 18 No naraz sa všetci začali vyhovárať. Prvý mu povedal: ‚Kúpil som pole a musím si ho ísť obzrieť. Prosím ťa, ospravedlň ma!‘ 19 Druhý povedal: ‚Kúpil som päť párov volov a idem ich vyskúšať. Prosím ťa, ospravedlň ma!‘ 20 Ďalší zas povedal: ‚Oženil som sa, preto nemôžem prísť.‘ 21 Keď sa sluha vrátil, oznámil to svojmu pánovi. Vtedy sa pán domu rozhneval a povedal svojmu sluhovi: ‚Vyjdi rýchlo na cesty a do ulíc mesta a priveď sem chudobných a mrzákov, slepých a chromých!‘ 22 Sluha povedal: ‚Pane, stalo sa, ako si rozkázal, ale ešte je miesto.‘ 23 Nato pán povedal sluhovi: ‚Vyjdi na cesty a poľné cestičky a koho stretneš, prinúť ho vojsť, aby sa mi naplnil dom. 24 Lebo hovorím vám, že ani jeden z tých, čo boli pozvaní, neokúsi moju večeru.‘“

Podmienky učeníctva

25 Raz išli s ním veľké zástupy. On sa k nim obrátil a povedal:
26 „Ak niekto prichádza ku mne a nemá v nenávisti svojho otca i matku, ženu a deti, bratov a sestry, ba aj svoj život, nemôže byť mojím učeníkom. 27 Lebo kto ide za mnou a nenesie svoj kríž, nemôže byť mojím učeníkom. 28 Keď niekto z vás chce stavať vežu, či si najprv nesadne a neprepočíta náklady, či bude mať aj na jej dokončenie? 29 Aby sa mu všetci nezačali posmievať, keď uvidia, že položil základy, a pritom nemá na dokončenie stavby: 30 ‚Tento človek začal stavať a nebol schopný dokončiť.‘ 31 Alebo keď má ísť kráľ do boja s iným kráľom, či si najprv nesadne a neporadí sa, či sa môže s desiatimi tisícami postaviť proti tomu, ktorý ide proti nemu s dvadsiatimi tisícami? 32 Ak nie, vyšle posolstvo, kým je jeho protivník ešte ďaleko, a vyžiada si podmienky mieru. 33 Tak nikto z vás nemôže byť mojím učeníkom, ak sa nezriekne všetkého, čo má.

O soli

34 Soľ je dobrá. Ale ak aj soľ stratí chuť, čo jej dodá slanosť?
35 Nehodí sa ani do zeme, ani do hnoja, a preto ju vyhodia von. Kto má uši na počúvanie, nech počúva!“