6. kapitola
Druhá reč Jóba
1 Nato Jób odpovedal takto: 2 „Kiežby dôkladne zvážili môj žiaľ a celé moje trápenie položili na váhy! 3 Veď teraz by prevážilo piesok mora. Preto sú moje slová neuvážené. 4 Veď mám v sebe šípy Všemohúceho, môj duch pije ich jed, zoskupili sa proti mne hrôzy od Boha.6,4 Jób 16,13; 30,15; Ž 38,3; 88,16-18 5 Híka vari divý osol nad zelenou trávou, a či vôl ručí nad svojím krmivom? 6 Či sa jedlo bez chuti neosolí? Má azda vaječný bielok chuť? 7 Ja sa toho odmietam čo len dotknúť, je to pre mňa, ako keď sa skazí chlieb. 8 Kiežby sa uskutočnila moja žiadosť a Boh splnil moju nádej,6,8-9 Nm 11,15; 1Krľ 19,4; Jób 7,15; Jon 4,3 9 že by sa Bohu páčilo rozmliaždiť ma, vystrieť ruku a vytnúť ma. 10 Vtedy by som ešte mal útechu a poskočil by som si zmietaný v kŕčoch. Nech nešetrí! Veď som nezaprel slová Svätého.6,10 Bar 4,22 11 Mám azda toľko sily, že môžem čakať a toľko času, že môžem byť trpezlivý? 12 Je moja sila ako sila kameňa a moje telo pevné ako bronz? 13 Hľa, nemôžem si sám pomôcť a nemám už nádej na úspech. 14 Kto odopiera láskavosť priateľovi, opúšťa bázeň pred Všemohúcim.6,14 Prís 17,17 15 Moji bratia sklamali ako vysychajúci potok. Vzďaľujú sa ako odtekajúce rieky6,15 Ž 38,12; 41,10; Jer 15,18; Jn 13,18; 16,32 16 zakalené ľadom a roztopeným snehom. 17 Časom vysychajú a strácajú sa, v horúčave miznú zo svojho miesta. 18 Karavány odbočia zo svojej cesty, dostanú sa do pustatiny a hynú. 19 Vyčkávali na karavány z Temy, na cestujúcich zo Šeby čakali s nádejou, 20 no vyšli na hanbu, lebo sa na ne spoliehali, išli ďalej a boli sklamaní.6,20 Jer 14,3 21 Teraz ste totiž vy ničomní, pozeráte na ten des a ste prestrašení. 22 Azda som povedal: ‚Niečo mi dajte!‘? Alebo: ‚Zo svojho dajte za mňa úplatok!‘?6,22 1Sam 12,3; Jer 15,10 23 Alebo: ‚Vysloboďte ma z ruky protivníka a vykúpte ma z moci ukrutníkov!‘? 24 Poučte ma a stíchnem, vysvetlite mi, kde som zblúdil.6,24 Jób 10,2; 13,23; Prís 9,9; Jk 3,2 25 Aké bolestné sú úprimné reči, čo mi to vlastne vyčítate? 26 Či zamýšľate chytať ma za slová, vari len tak do vetra hovorí zúfalec? 27 Losujete o sirotu a kupčíte s ľuďmi.6,27 Ž 7,16; Jk 1,27; 2Pt 2,3 28 Teraz sa, prosím, obráťte ku mne, či vám do tváre budem klamať, 29 otočte sa teda, nech sa nestane krivda, obráťte sa ešte, veď tu ide o moju spravodlivosť! 30 Azda je na mojom jazyku neprávosť, vari podnebie mojich úst nerozozná skazenosť?