4. kapitola
Prvá reč Elifaza
1 Nato Elifaz z Temánu odpovedal takto: 2 „Znesieš pokus o príhovor? Neunaví ťa to? Kto by sa však dokázal zdržať slov?4,2 Jób 32,18-20; Sk 4,20 3 Veď ty si mnohých poúčal a slabé ruky si posilňoval.4,3-5 Heb 12,12 4 Tvoje slová stavali na nohy toho, kto sa potkol a podlamujúce sa kolená si upevňoval. 5 Nuž a teraz, keď to prišlo na teba, si netrpezlivý, dotklo sa ťa to a si vyľakaný. 6 Či ti tvoja zbožnosť nie je istotou a bezúhonnosť tvojich ciest nádejou?4,6 Tob 2,14 7 Len sa rozpomeň, či niekto nevinný zahynul, a kde boli úprimní ľudia vykynožení?4,7 Ž 34,20-21; 37,25; Prís 12,21; Sir 2,10; 2Pt 2,9 8 Ako to ja vidím: tí, čo orú neprávosť a sejú trápenie, ich aj žnú.4,8 Prís 22,8; Oz 8,7; Sir 7,3; Ga 6,7 9 Zhynú od Božieho dychu a vietor jeho hnevu s nimi skoncuje. 10 Levica reve, počuť leví hlas, ale zuby levíčat sú vylámané. 11 Starý lev hynie bez koristi a mláďatá levice sa rozutekali. 12 No ku mne sa prikradlo slovo a moje ucho zachytilo jeho šepot. 13 Pri dumaní o nočných videniach, keď padá na ľudí hlboký spánok,4,13-17 Jób 33,15-18 14 pochytili ma strach a triaška a naplnili hrôzou všetky moje kosti. 15 Nejaký duch prešiel predo mnou, až sa mi chlpy na tele zježili. 16 Zastal, ale nepoznal som jeho zjav, podobu som mal pred očami. Bolo ticho, keď som začul hlas:4,16 1Krľ 19,13 17 ‚Môže byť smrteľník spravodlivejší ako Boh a muž čistejší ako jeho Tvorca?‘4,17 Jób 9,2; 15,14; 25,4; Ž 14,3; 143,2; Prís 20,9; Rim 3,10-12 18 Keď sa ani na svojich sluhov nespolieha a svojich anjelov obviňuje z omylu,4,18 Jób 15,15 19 o čo skôr tých, čo bývajú v domoch z hliny a základy majú v prachu. Rýchlejšie ako mole ich vykántria, 20 bití sú od rána do večera, pre ľahostajnosť zahynú naveky!4,20 Ž 90,5-6 21 Vari nie je vytrhnutý ich stanový kolík? Zomierajú, ale bez múdrosti.4,21 Jób 8,22; Lk 16,22-23