Predchádzajúca kapitola

6. kapitola

Súd nad Jeruzalemom

1 Utekajte, Benjamínovci, sprostred Jeruzalema! V Tekóe zatrúbte na roh, nad Bét-Keremom zdvihnite znamenie na poplach, lebo od severu hrozí nešťastie a veľká skaza.
2 Krásnu a rozmaznanú dcéru Siona zničím. 3 Prídu k nej pastieri so svojimi stádami, postavia okolo nej stany a každý vypasie svoje okolie. 4 Chystajte sa na boj proti nej! Povstaňte, vytiahnime na poludnie! Beda nám, lebo deň sa skláňa a večerné tiene sa predlžujú. 5 Povstaňte, tiahnime v noci a spustošme jej paláce!“ 6 Veď takto hovorí Hospodin zástupov: „Vyrubujte stromy a navŕšte proti Jeruzalemu násyp. Je to mesto, ktoré si zaslúži potrestanie, veď je v ňom samé násilie. 7 Ako zo studne vyviera voda, tak z neho vyviera zloba. Ozýva sa v ňom násilie a útlak, pred sebou mám stále chorobu a ranu. 8 Prijmi napomenutie, Jeruzalem, aby sa moja duša nevzdialila od teba, aby som z teba neurobil púšť, neobývanú krajinu.“

Nekajúcnosť

9 Toto hovorí Hospodin zástupov: „Ako dôkladne sa paberkuje vo vinici, tak sa stane so zvyškom Izraela. Prilož si ruku ako vinohradník na jeho výhonky.“
10 „Komu mám hovoriť a koho varovať, čo by ma počúval? Ucho majú neobrezané, nemôžu vnímať. Slovo Hospodina majú na posmech, nemajú v ňom záľubu. 11 Naplnený som hnevom Hospodina, nevládzem ho viac držať.“ „Vylejem ho na dieťa na ulici a na hlúčik zhromaždených mladíkov. Aj muža chytia so ženou, starca s tým, čo doplnil vek. 12 Ich domy si poberú iní, aj polia a ženy, lebo vystriem ruku proti obyvateľom krajiny,“ znie výrok Hospodina. 13 „Veď všetci, od najmenšieho až po najväčšieho, sú veľkí ziskuchtivci, od proroka až po kňaza, všetci podvádzajú. 14 Ranu môjho ľudu liečia povrchne. Hovoria: ‚Pokoj, pokoj.‘ Pokoja však niet. 15 Budú zahanbení, lebo sa dopúšťajú ohavnosti, vôbec sa totiž nehanbia, ani červenať sa nevedia. Preto padnú s tými, čo musia padnúť, padnú, až ich navštívim,“ znie výrok Hospodina.

Trvalý odboj ľudu

16 Takto hovorí Hospodin: „Zastavte sa na cestách, pozerajte a skúmajte dávne chodníky. Kde je dobrá cesta, po nej choďte a nájdete odpočinok pre svoju dušu. Odpovedali však: ‚Nepôjdeme!‘
17 Postavil som nad vami strážcov: ‚Načúvajte hlasu trúby!‘ Odpovedali však: ‚Nebudeme načúvať!‘ 18 Preto čujte, národy, a poznaj, pospolitosť, čo sa s nimi stane. 19 Počuj, zem! Pozri, ja privediem na tento ľud pohromu ako ovocie ich zámerov. Veď moje slová neposlúchali a mojím zákonom opovrhli. 20 Načo mi je kadidlo zo Šeby a voňavá trstina z ďalekej krajiny? Vo vašich spaľovaných obetách nemám záľubu, ani vaše obety s hostinou nemám rád.“ 21 Preto takto hovorí Hospodin: „Staviam tomuto ľudu prekážky a potknú sa o ne; zahynú otcovia spolu so synmi i susedia spolu zahynú.“

Nepriateľ zo severu

22 Takto hovorí Hospodin: „Pozri, zo severnej krajiny prichádza ľud, od končín zeme dvíha sa veľký národ.
23 Berú luk a oštep, sú ukrutní a neľútostní, ich hlas hučí ako more, cválajú na koňoch vystrojení ako muž do boja proti tebe, dcéra Siona. 24 Počuli sme o ňom chýr, ruky nám ochabli, úzkosť nás zovrela i bolesť ako rodičku. 25 Nechoďte von na pole ani po ceste nekráčajte, lebo meč nepriateľa a hrôza je naokolo. 26 Dcéra môjho ľudu, odej sa do vrecoviny, váľaj sa v popole, smúť ako za jedináčikom, trpko nariekaj: ‚Náhle prišiel proti nám ničiteľ!‘ 27 Ustanovil som ťa, aby si skúšal a skúmal môj ľud, aby si spoznal a preskúšal ich cesty. 28 Všetci sú vzdorovití vzbúrenci, chodia a ohovárajú, sú ako bronz a železo, všetci sú skazení. 29 Mech fučí, z ohňa vypadáva olovo, tavič nadarmo taví, zločinci sa nedajú oddeliť. 30 Nazývajú ich odhodeným striebrom, pretože Hospodin ich odhodil.“