Predchádzajúca kapitola

5. kapitola

Skazenosť Jeruzalema

1 Prebehnite ulicami Jeruzalema, pozerajte, skúmajte a hľadajte po jeho námestiach, ak nájdete niekoho, kto by konal podľa práva a dodržiaval vernosť, tak mu odpustím.
2 Aj keď hovoria: ‚Akože žije Hospodin!‘ určite prisahajú falošne.“ 3 Hospodin, či tvoje oči nehľadajú vernosť? Udrel si ich, ale zostali bezcitní, ničil si ich, ale neprijali karhanie, zatvrdili sa väčšmi ako kameň a zdráhali sa obrátiť. 4 Ja som však povedal: „Sú to len úbožiaci, prihlúpi, lebo nepoznajú cestu Hospodina, právny poriadok svojho Boha. 5 Zájdem k vysokopostaveným a budem s nimi hovoriť, tí predsa poznajú cestu Hospodina, právny poriadok svojho Boha.“ Aj tí však polámali jarmo a roztrhali povrazy.

Spustošenie krajiny

6 Preto ich lev z lesa pobije, vlk zo stepi ich znivočí, leopard striehne na ich mestá, každého, kto z nich vykročí, roztrhá, pretože sa rozmnožili ich hriechy a závažné sú ich zvrátenosti.
7 „Ach, ako ti to mám odpustiť? Tvoji synovia ma opustili a prisahali na tých, čo nie sú bohovia. Sýtil som ich, oni však cudzoložili, v dome neviestky sa schádzali. 8 Sú to vypasené a bujné žrebce, každý erdží za ženou svojho blížneho. 9 Či toto nemám potrestať,“ znie výrok Hospodina, „a či sa na takomto národe nemám vypomstiť?

Súd

10 Vystúpte na jeho viničné terasy a ničte, ale úplne ich nezničte. Odstráňte jeho ratolesti, lebo nepatria Hospodinovi.
11 Dom Izraela a dom Júdu sa mi úplne spreneverili,“ znie výrok Hospodina. 12 „Zapreli Hospodina a hovorili: ‚Niet ho! Nepríde na nás nešťastie, neuzrieme ani meč, ani hlad.‘ 13 Proroci sú ako vietor a jeho slovo nie je v nich; tak nech sa im stane.“ 14 Preto takto hovorí Hospodin, Boh zástupov: „Pretože hovoria takéto reči, zmením tento ľud na drevo a svoje slová v tvojich ústach na oheň, ktorý ich strávi. 15 Dom Izraela, z diaľky privediem proti tebe národ,“ znie výrok Hospodina, „národ vytrvalý, pradávny, národ, ktorého jazyk nepoznáš a nerozumieš, čo hovorí. 16 Jeho tulec je ako otvorený hrob, samí hrdinovia. 17 Požerie tvoju žatvu i tvoj chlieb, požerie tvojich synov i tvoje dcéry, požerie tvoje ovce i tvoj dobytok, požerie tvoje hrozno i tvoje figy, mečom dobyje tvoje opevnené mestá, na ktoré sa spoliehaš: 18 No ani v tie dni,“ znie výrok Hospodina, „vás úplne nezničím. 19 Ak potom povedia: ‚Prečo nám Hospodin, náš Boh, toto všetko urobil?‘, povedz im: ‚Ako ste ma vy opustili a slúžili ste cudzím bohom vo svojej krajine, tak vy budete slúžiť cudzincom v krajine, ktorá vám nepatrí.‘“

Nerozumný a lakomý národ

20 Toto oznámte v Jákobovom dome a vyhláste to aj v Judsku:
21 „Počuj toto, národ hlúpy a nerozumný! Majú oči, ale nevidia, majú uši, ale nepočujú. 22 Či sa ma nebojíte?“ znie výrok Hospodina. „Či sa netrasiete predo mnou? Moru som určil piesok za breh ako večnú hrádzu, ktorú neprekročí. Hoci dorážajú jeho vlny, nič nezmôžu, hoci hučia, neprekročia ju. 23 Tento národ však má srdce vzdorovité a odbojné; odvrátili sa a odišli. 24 Ani si nepomysleli: ‚Bojme sa Hospodina, nášho Boha, ktorý v pravý čas dáva dážď, dážď jesenný i jarný, aj týždne určené na žatvu nám zachováva.‘ 25 Vaše viny to narušili, vaše hriechy vás pozbavili dobra. 26 Aj v mojom ľude sa nájdu svojvoľníci, čo zhrbení striehnu ako poľovníci, stavajú osídla na chytanie ľudí. 27 Ako je kôš plný vtákov, tak sú ich domy plné podvodu; preto sa zveľadili a obohatili. 28 Stučneli a vypásli sa, ešte aj zlými rečami prekypujú. Súdny spor nevedú, o pravotu siroty nemajú záujem, a súdny spor chudobných neriešia. 29 Či toto nemám potrestať,“ znie výrok Hospodina, „a či sa na takomto národe nemám vypomstiť? 30 Hrôza a ohavnosť sa deje v krajine. 31 Proroci prorokujú klamstvo a kňazi vládnu na vlastnú päsť, môjmu ľudu sa to však páči. Čo urobíte, keď sa to skončí?