Predchádzajúca kapitola

21. kapitola

Izákovo narodenie

1 Hospodin navštívil Sáru, ako povedal, a splnil, čo jej sľúbil. 2 Sára počala a porodila Abrahámovi syna v jeho starobe a v čase, ktorý mu Boh predpovedal. 3 Abrahám dal svojmu synovi, ktorého mu porodila Sára, meno Izák. 4 Na ôsmy deň obrezal Abrahám svojho syna Izáka, ako mu prikázal Boh. 5 Abrahám mal sto rokov, keď sa mu narodil syn Izák. 6 Vtedy Sára povedala: „Boh mi dal dôvod zasmiať sa. Kto sa to dopočuje, zasmeje sa.“ 7 A dodala: „Kto by bol povedal Abrahámovi, že Sára bude ešte pridájať synov? A predsa som mu porodila syna v jeho starobe.“

Zavrhnutie Hagar

8 Chlapec rástol a odstavila ho. V deň, keď bol Izák odstavený, Abrahám vystrojil veľkú hostinu. 9 Keď Sára videla, že syn Egypťanky Hagar, ktorého porodila Abrahámovi, vysmieva sa jej synovi, 10 povedala Abrahámovi: „Vyžeň tú slúžku i jej syna, lebo syn tejto slúžky nesmie mať podiel na dedičstve s mojím synom Izákom!“ 11 Abraháma sa to veľmi dotklo, lebo to bol jeho syn. 12 Boh však povedal Abrahámovi: „Netráp sa nad chlapcom ani nad slúžkou. Poslúchni Sáru vo všetkom, čo ti povedala, lebo tvoje potomstvo sa bude volať po Izákovi. 13 No aj zo syna slúžky urobím veľký národ, lebo je tvojím potomkom.“ 14 Abrahám včasráno vzal chlieb a mech s vodou, dal to Hagar; dieťa jej položil na plecia a prepustil ju. Ona odišla a blúdila po púšti Beér-Šeba. 15 Keď sa voda z mecha minula, položila chlapca pod jeden z kríkov, 16 poodišla a sadla si opodiaľ, asi na dostrel z luku, lebo si povedala: „Nemôžem sa dívať, ako zomiera dieťa.“ Sadla si naproti a nahlas sa rozplakala. 17 Boh však počul chlapcov hlas a Boží anjel zavolal z neba na Hagar a povedal jej: „Čo ti je, Hagar? Neboj sa, veď Boh počul chlapcov hlas tam, kde je. 18 Vstaň, vezmi chlapca a drž ho pevne svojou rukou, lebo z neho urobím veľký národ!“ 19 Vtom jej Boh otvoril oči a ona zazrela vodný prameň. Šla teda naplniť mech vodou a dala sa chlapcovi napiť. 20 Boh bol s chlapcom. Keď vyrástol, býval na púšti a stal sa lukostrelcom. 21 Potom sa usadil na púšti Parán a matka mu vzala ženu z Egypta.

Abrahámova zmluva s Abimelechom

22 V tom čase Abimelech a veliteľ jeho vojska, Pichól, povedali Abrahámovi: „Boh je s tebou vo všetkom, čo konáš. 23 Preto mi tu na Boha prisahaj, že neoklameš ani mňa, ani môjho následníka a moje potomstvo, ale ako som sa ja verne zachoval voči tebe, tak sa budeš aj ty správať voči mne a krajine, v ktorej si cudzincom!“ 24 Abrahám povedal: „Prisahám!“ 25 Potom Abrahám dohováral Abimelechovi pre studňu, ktorej sa Abimelechovi sluhovia násilne zmocnili. 26 Abimelech odpovedal: „Neviem, kto to urobil. Veď ani ty si mi to neoznámil, ani som o tom dosiaľ nepočul.“ 27 Vtedy Abrahám vzal ovce i dobytok, dal to Abimelechovi a obaja uzavreli zmluvu. 28 Potom Abrahám oddelil zo stáda sedem oviec. 29 Abimelech sa spýtal Abraháma: „Čo má znamenať tých sedem oviec, ktoré si oddelil?“ 30 On odpovedal: „Vezmi si odo mňa týchto sedem oviec na svedectvo, že túto studňu som vykopal ja.“ 31 Preto sa to miesto nazýva Beér-Šeba, lebo obaja tam prisahali. 32 Takto uzavreli zmluvu v Beér-Šebe. Potom sa Abimelech a veliteľ jeho vojska Pichól pobrali a vrátili sa na územie Filištíncov. 33 Abrahám zasadil v Beér-Šebe tamarišku a vzýval tam meno Hospodina, Večného Boha. 34 Abrahám dlho býval v krajine Filištíncov.