1. kapitola

Spomienky na putovanie

1 Toto sú slová, ktoré povedal Mojžiš celému Izraelu za Jordánom na púšti, v Arabe naproti Súfu, medzi Paránom a Tófelom, Labánom, Chacerótom a Dí-Zahábom.
2 Cesta z Horebu cez seírske pohorie až po Kadéš-Barnéu trvá jedenásť dní. 3 V štyridsiatom roku, v prvý deň jedenásteho mesiaca, povedal Mojžiš Izraelitom všetko, čo im mal na príkaz Hospodina oznámiť. 4 Bolo to potom, ako porazil amorejského kráľa Sichóna, ktorý sídlil v Chešbóne, a bášanského kráľa Óga, ktorý sídlil v Aštaróte, v Edrei. 5 V Moábsku, za Jordánom, začal Mojžiš vysvetľovať tento zákon: 6 „Hospodin, náš Boh, nám na Horebe povedal: ‚Už dosť dlho bývate na tomto vrchu. 7 Obráťte sa a vydajte sa na cestu! Vystúpte na pohorie Amorejčanov a k všetkým obyvateľom v Arabe, na pohorí a v Nížine, v Negeve a na morskom pobreží, vojdite do Kanaánu a Libanonu až k Veľrieke, rieke Eufrat! 8 Pozrite, dávam vám túto krajinu. Vojdite do nej a obsaďte ju! Je to krajina, ktorú Hospodin pod prísahou sľúbil dať vašim otcom, Abrahámovi, Izákovi, Jákobovi a ich potomstvu.‘

Ustanovenie sudcov

9 Vtedy som vám povedal: Ja sa už ďalej nevládzem o vás starať.
10 Hospodin, váš Boh, vás tak rozmnožil, že dnes vás je už toľko ako hviezd na nebi. 11 Nech Hospodin, Boh vašich otcov, ešte stisícnásobí váš počet a nech vás požehnáva, ako vám to sľúbil. 12 Ako by som mohol sám znášať vaše ťažkosti, bremená a spory?! 13 Priveďte zo svojich kmeňov múdrych, rozvážnych a skúsených mužov a ustanovím ich za vašich náčelníkov. 14 Vy ste mi odpovedali: ‚Tvoj návrh je dobrý.‘ 15 Vašich kmeňových náčelníkov, múdrych a skúsených mužov, ktorých ste mi priviedli, som vám ustanovil za veliteľov, a to ako tisícnikov, stotníkov, päťdesiatnikov a desiatnikov, ako aj za správcov vašich kmeňov. 16 Vtedy som prikázal vašim sudcom: Vypočujte svojich bratov a súďte spravodlivo, či má niekto spor so svojím bratom alebo s cudzincom. 17 Pri súde neberte ohľad na osobu, vypočujte rovnako malého i veľkého, nikoho sa nebojte, lebo súd patrí Bohu! Zložitý prípad zverte mne a ja o ňom rozhodnem. 18 Nato som vám dal aj všetky pokyny o tom, čo máte robiť.

Vyzvedači

19 Potom sme sa pohli od Horebu a putovali sme po tej veľkej a strašnej púšti, ktorú ste videli na ceste k Amorejskému pohoriu, ako nám prikázal Hospodin, náš Boh, a došli sme až do Kadéš-Barnéy.
20 Tam som vám povedal: Prišli ste k Amorejskému pohoriu, ktoré nám dáva Hospodin, náš Boh. 21 Pozri, Hospodin, tvoj Boh, ti dal krajinu, ktorá je pred tebou. Choď, obsaď ju, ako ti to prikázal Hospodin, Boh tvojich otcov! Neboj sa a nestrachuj! 22 Vtedy ste všetci pristúpili ku mne s návrhom: ‚Pošlime vopred mužov, ktorí preskúmajú krajinu a podajú nám správu o ceste, ktorou sa máme uberať, ako aj o mestách, do ktorých sa máme dostať.‘ 23 Tento váš návrh sa mi páčil, preto som spomedzi vás vybral dvanásť mužov, po jednom z každého kmeňa. 24 Tí sa vybrali na výzvedy, vystúpili na pohorie, prišli až do údolia Eškól a preskúmali ho. 25 Priniesli nám z plodov tej krajiny, čo vzali so sebou, a podali nám túto správu: ‚Krajina, ktorú nám dáva Hospodin, náš Boh, je dobrá.‘

Nedôvera ľudu

26 Vy ste však odmietli vystúpiť a rozkazu Hospodina, svojho Boha, ste sa vzopreli.
27 Reptali ste vo svojich stanoch a hovorili ste: ‚Hospodin nás vyviedol z Egypta z nenávisti, aby nás vydal do rúk Amorejčanov a zahubil nás. 28 Kam to vlastne ideme? Naši bratia nás znechutili, keď vraveli: »Ľud je tam zdatnejší a vyšší než my, mestá sú veľké a opevnené až po nebo a videli sme tam aj Anákov.«‘ 29 Vtedy som vám povedal: Neľakajte sa ich, nemajte pred nimi strach! 30 Hospodin, váš Boh, ktorý vás predchádza, bude sám bojovať za vás, ako to zjavne robil s vami v Egypte 31 a na púšti. Tam si videl, že Hospodin, tvoj Boh, ťa niesol po celej ceste, ktorou ste sa uberali, ako muž nosieva svojho syna, kým ste neprišli na toto miesto. 32 No napriek tomu ste neverili Hospodinovi, svojmu Bohu, 33 ktorý vás predchádza, aby vám vyhliadol táborisko. On vám ohňom v noci a oblakom cez deň ukazuje cestu, ktorou máte ísť.

Boží trest

34 Keď Hospodin počul, čo ste vraveli, rozhneval sa a prisahal:
35 ‚Nikto z mužov tohto zlého pokolenia neuvidí tú dobrú krajinu, ktorú som pod prísahou sľúbil dať vašim otcom, 36 okrem Kaléba, syna Jefunneho! On ju uvidí a jemu a jeho synom dám krajinu, po ktorej chodil, lebo bezvýhradne nasledoval Hospodina.‘ 37 Pre vás sa Hospodin rozhneval aj na mňa. Povedal: ‚Nevojdeš tam ani ty. 38 Vojde ta Jozua, syn Núna, tvoj pomocník. Povzbudzuj ho, lebo on rozdelí Izraelitom krajinu do dedičného vlastníctva. 39 Vojdú ta vaše deti, o ktorých ste hovorili, že sa stanú korisťou, i vaši synovia, ktorí dnes ešte nerozoznávajú dobré od zlého. Im ju dám a oni ju obsadia. 40 Vy sa však obráťte a odíďte na púšť smerom k Trstinovému moru!‘ 41 Vy ste mi odpovedali: ‚Prehrešili sme sa proti Hospodinovi. Vystúpime a budeme bojovať tak, ako nám prikázal Hospodin, náš Boh.‘ Každý z vás si potom opásal bojovú výzbroj a nazdávali ste sa, že bude ľahké vystúpiť na pohorie. 42 Hospodin mi však povedal: ‚Povedz im: Nevystupujte ani nebojujte, lebo ja nebudem medzi vami. Inak vás vaši nepriatelia porazia.‘ 43 Povedal som vám to, no neposlúchli ste, vzopreli ste sa Hospodinovmu príkazu a opovážlivo ste vystúpili na pohorie. 44 Vtedy vyšli proti vám Amorejčania, ktorí to pohorie obývali, prenasledovali vás ako včely a rozháňali vás od Seíru až po Chormu. 45 Po návrate ste plakali pred Hospodinom. Hospodin však nevypočul váš hlas a nenaklonil k vám svoj sluch. 46 Práve preto ste museli zostať v Kadéši tak dlho, ako dlho ste tam bývali.