Predchádzajúca kapitola

18. kapitola

Porážka Absolónovho vojska

1 Dávid vykonal prehliadku ľudu, ktorý bol s ním, a ustanovil nad ním veliteľov — tisícnikov a stotníkov.
2 Tretinu ľudu zveril veleniu Joába, tretinu veleniu Abišaja, syna Ceruje a brata Joába, a tretinu veleniu Gatčana Ittaja. Potom povedal kráľ ľudu: „Rád by som šiel s vami i ja.“ 3 Ľud však povedal: „Nemôžeš ísť. V prípade ústupu si nás nebudú všímať, ani keby z nás polovica zahynula. Ty si však za desaťtisíc našich! Lepšie by bolo, keby si nám pomáhal z mesta.“ 4 Kráľ odpovedal: „Urobím, ako uznáte za dobré.“ Potom sa postavil k bráne a všetok ľud odchádzal po stovkách a tisícoch. 5 Kráľ prikázal Joábovi, Abišajovi a Ittajovi: „Pre mňa buďte ohľaduplní voči mladému Absolónovi.“ Všetci počuli, čo prikázal kráľ všetkým veliteľom o Absolónovi. 6 Tak vyrazil ľud do poľa proti Izraelu a boj sa začal v Efrajimskom lese. 7 Dávidovi služobníci tam porazili izraelský ľud. V ten deň tam utrpeli ťažkú porážku so stratou dvadsaťtisíc mužov. 8 Boj sa rozšíril na celý tamojší kraj. V ten deň pohltil les viac ľudí než meč.

Absolónova smrť

9 Absolón pri jazde na mulici sa náhle ocitol pred Dávidovými služobníkmi. Keď sa mulica predierala pod konármi mohutného duba, Absolón sa zachytil hlavou na dube a zostal visieť vo vzduchu, kým mulica spod neho ušla.
10 Ktosi to videl a hlásil Joábovi: „Videl som Absolóna visieť na dube.“ 11 Joáb povedal mužovi, čo mu priniesol tú správu: „Keď si ho videl, prečo si ho hneď tam nezrazil na zem? Bol by som ti dal desať šeklov striebra a jeden opasok.“ 12 Muž odvetil Joábovi: „Na kráľovho syna by som ruku nepoložil, ani keby mi na ruku odvážili tisíc šeklov striebra. Kráľ predsa dôrazne prízvukoval tebe, Abišajovi a Ittajovi: ‚Opatrne zaobchádzajte s mladým Absolónom.‘ 13 Keby som mu bol niečo zlé aj urobil, čo sa pred kráľom utajiť nedá, ty by si zostal stranou.“ 14 Joáb povedal: „Nebudem tu s tebou strácať čas.“ Vzal si tri kopije a vrazil ich do srdca Absolóna, ktorý na dube ešte žil. 15 Potom obklopili Absolóna desiati mládenci, Joábovi zbrojnoši, a dorazili ho. 16 Nato Joáb zatrúbil na roh a ľud prestal prenasledovať Izrael, lebo Joáb ľud zadržal. 17 Potom vzali Absolóna, hodili ho v lese do hlbokej jamy a zasypali ho hŕbou skál. Všetci Izraeliti sa rozutekali, každý do svojho stanu. 18 Ešte kým Absolón žil, dal si v Kráľovskom údolí postaviť pamätník. Povedal si: „Nemám syna, ktorý by pripomínal moje meno.“ Preto pomenoval ten pamätník po sebe. Dodnes sa volá Absolónov pamätník. 19 Cadókov syn Achimaac povedal: „Mal by som odísť ku kráľovi a oznámiť mu radostnú správu, že ho Hospodin právom vyslobodil z moci jeho nepriateľov.“ 20 Joáb mu odvetil: „Dnes by si nebol vítaným zvestovateľom, urobíš to inokedy. Dnes nehlás nič, lebo zomrel kráľov syn.“ 21 Joáb prikázal jednému Kúšijcovi: „Choď oznámiť kráľovi, čo si videl.“ Kúšijec sa Joábovi poklonil a odbehol. 22 Cadókov syn Achimaac opätovne naliehal na Joába: „Nech to akokoľvek dopadne, pobežím i ja za Kúšijcom.“ Joáb mu povedal: „Syn môj, načo by si mal ísť, i tak nedostaneš za to odmenu.“ 23 „Nech sa stane, čo chce, pôjdem!“ Povedal mu: „Tak choď!“ Achimaac bežal cestou po rovine a Kúšijca predbehol. 24 Dávid sedel medzi dvoma bránami; strážca však vyšiel na strechu brány na múr. Keď sa rozhliadol, zbadal osamelého bežca. 25 Strážca zavolal a oznámil to kráľovi. Ten povedal: „Keď je sám, prináša dobrú správu.“ Ako sa ten muž približoval, 26 spozoroval strážca ďalšieho bežca a zavolal na vrátnika: „Je tam ďalší osamelý bežec!“ Kráľ odvetil: „Aj ten nesie dobrú správu!“ 27 Strážca pokračoval: „Zdá sa mi, že ten prvý bežec sa ponáša behom na Cadókovho syna Achimaaca.“ Kráľ povedal: „To je statočný muž, prichádza s dobrou správou.“ 28 Achimaac zvolal na kráľa: „Všetko je v poriadku!“ Nato sa poklonil tvárou po zem a povedal: „Nech je zvelebený Hospodin, tvoj Boh, ktorý vydal mužov, čo sa vzbúrili proti kráľovi, môjmu pánovi!“ 29 Kráľ sa spýtal: „Ako sa má mladý Absolón?“ Achimaac odvetil: „Videl som veľký zmätok vo chvíli, keď Joáb vysielal kráľovho služobníka a tvojho sluhu, no neviem, čo to bolo.“ 30 Kráľ povedal: „Odstúp a staň si sem!“ Ten odstúpil a zostal stáť. 31 Zrazu prišiel Kúšijec a povedal: „Nech si môj pán a kráľ vypočuje dobrú správu: Hospodin ťa dnes právom vyslobodil z moci všetkých vzbúrencov.“ 32 Kráľ sa spýtal Kúšijca: „Ako sa má mladý Absolón?“ Kúšijec odpovedal: „Nech údel tohto mladého muža stihne nepriateľov môjho pána a kráľa, ako i všetkých, čo zlomyseľne povstali proti tebe.“