Predchádzajúca kapitola

7. kapitola

Posviacka chrámu

1 Keď Šalamún dokončil modlitbu, zostúpil z nebies oheň a pohltil spaľovanú obetu i obetné dary a sláva Hospodinova naplnila dom.
2 Kňazi nemohli vstúpiť do Hospodinovho domu, lebo Hospodinov dom naplnila Hospodinova sláva. 3 Keď všetci Izraeliti videli, ako zostupuje oheň a Hospodinova sláva na dom, klesli na dlažbu tvárou po zem, klaňali sa a vzdávali Hospodinovi chválu za to, že je dobrý a že jeho milosť trvá naveky. 4 Potom kráľ a všetok ľud prinášali obety pred Hospodina. 5 Kráľ Šalamún priniesol ako obetný dar dvadsaťdvatisíc kusov dobytka a stodvadsaťtisíc oviec. Tak posvätil kráľ i všetok ľud Boží dom. 6 Kňazi stáli na svojich miestach i leviti s hudobnými nástrojmi na oslavu Hospodina, ktoré dal zhotoviť kráľ Dávid na velebu Hospodina, lebo jeho milosť trvá naveky. Zaznel Dávidov chválospev, kňazi oproti nim trúbili a všetok Izrael stál. 7 Šalamún posvätil stred nádvoria, ktoré je pred Hospodinovým domom, lebo tam preniesol spaľované i tučné časti obiet spoločenstva, pretože bronzový oltár, zhotovený Šalamúnom, nestačil na spaľované obety ani na pokrmové obety, ani na tučné kusy.

Slávnosť posvätenia chrámu

8 Vtedy Šalamún vyhlásil sedemdňovú slávnosť. Zúčastnil sa na nej celý Izrael, obrovské zhromaždenie, ktoré sa zišlo od oblasti Chamátu po Egyptský potok.
9 Na ôsmy deň sa konalo slávnostné zhromaždenie, lebo posviacku oltára slávili sedem dní; slávnosť totiž trvala sedem dní. 10 Dvadsiateho tretieho dňa siedmeho mesiaca prepustil ľud domov. Ten sa radoval a bol nadšený z dobrodenia, ktoré preukázal Hospodin Dávidovi, Šalamúnovi a svojmu izraelskému ľudu.

Božia odpoveď na Šalamúnovu modlitbu

11 Keď Šalamún úspešne dobudoval Hospodinov dom, kráľovský palác i všetko, čo si zaumienil zariadiť v Hospodinovom dome a vo svojom paláci,
12 zjavil sa mu v noci Hospodin a povedal mu: „Vypočul som tvoju modlitbu a toto miesto som si zvolil za dom na obetovanie. 13 Keď uzavriem nebesia, takže nebude dažďa, keď prikážem kobylkám spustošiť zem, keď pošlem na svoj ľud mor, 14 a môj ľud, po mne pomenovaný, sa pokorí, bude sa ku mne utiekať a odvráti sa od svojich zlých ciest, vypočujem ho z nebies, odpustím mu hriech a jeho zem uzdravím. 15 Odteraz budem upierať zrak a zbystrím sluch na modlitbu na tomto mieste. 16 Teraz som si vyvolil a posvätil tento dom, aby tam vždy prebývalo moje meno. Moje oči a srdce tam budú bývať ustavične. 17 Ak budeš predo mnou chodiť ako tvoj otec Dávid, konať všetko, čo som ti prikázal, a zachovávať moje ustanovenia a právne predpisy, 18 upevním tvoj kráľovský trón, ako som sľúbil tvojmu otcovi Dávidovi: ‚Nezostaneš bez vládnuceho nástupcu v Izraeli.‘ 19 Ak sa však odvrátite, opustíte moje ustanovenia a prikázania, ktoré som vám vydal, ak pôjdete slúžiť iným bohom a budete ich uctievať, 20 vyhladím vás z mojej pôdy, ktorú som vám dal. I tento dom, ktorý som zasvätil svojmu menu, zavrhnem, takže sa stane odstrašujúcim príkladom a terčom posmechu pre všetky národy. 21 Nad týmto veľkolepým domom sa zarazí každý okoloidúci. Na otázku: ‚Prečo sa tak zachoval Hospodin k tejto krajine a k tomuto domu?‘, 22 dostanú odpoveď: ‚Pretože opustili Hospodina, Boha svojich otcov, ktorý ich vyviedol z Egypta, a pridŕžali sa iných bohov, uctievali ich a slúžili im. Preto na nich priviedol všetku túto pohromu.‘“