10. kapitola
Jonatán veľkňazom
1 V roku stošesťdesiat vystúpil Alexander Epifanés, syn Antiocha, a zmocnil sa Ptolemaidy.10,1 V r. 152 pred Kr. sa dobrodruh Alexander Balas vydával z politických dôvodov za syna Antiocha IV. Epifana. Prijali ho a on tam začal kraľovať. 2 Počul o tom kráľ Demetrios a zhromaždil veľmi mnoho vojska a vyrazil do boja proti nemu. 3 Vtedy Demetrios poslal Jonatánovi priateľský list, v ktorom mu lichotil. 4 Povedal si totiž: „Ponáhľajme sa uzavrieť s ním mier, skôr než ho uzavrie on s Alexandrom proti nám. 5 Môže sa totiž rozpomenúť na všetko zlo, ktoré sme spôsobili jemu, jeho bratom a jeho národu.“ 6 Dal mu teda právo zhromažďovať vojenskú moc, pripravovať zbrane a byť jeho spojencom. Rozkázal, aby Jonatánovi vydali rukojemníkov, ktorí boli v pevnosti. 7 Jonatán prišiel do Jeruzalema a nahlas prečítal tento list celému ľudu a aj tým, čo boli v pevnosti. 8 Tí sa veľmi preľakli, keď sa dopočuli, že kráľ mu dal moc zhromaždiť vojsko. 9 Posádka pevnosti vydala Jonatánovi rukojemníkov a on ich odovzdal ich rodinám. 10 Jonatán sa usadil v Jeruzaleme. Začal stavať a obnovovať mesto. 11 Robotníkom prikázal, aby vybudovali hradby a aby celý vrch Sion dookola opevnili kamennými kvádrami. Urobili tak. 12 Cudzinci, ktorí boli v pevnostiach, ktoré vybudoval Bakchides, utiekli. 13 Každý opustil svoje miesto a odišiel do vlastnej krajiny. 14 Len v Betsure nechal niektorých z tých, čo opustili zákon a jeho nariadenia, lebo to bolo pre nich miesto útočiska. 15 Kráľ Alexander sa dopočul o sľuboch, ktoré Demetrios poslal Jonatánovi. Rozprávali mu aj o bojoch a hrdinských činoch, ktoré vykonal Jonatán a jeho bratia, i o strastiach, ktoré si vytrpeli. 16 Vtedy povedal: „Sotva nájdeme niekoho, ako je on, získajme si ho teda za priateľa a spojenca.“ 17 Napísal a poslal mu list tohto znenia: 18 „Kráľ Alexander posiela pozdrav bratovi Jonatánovi. 19 Počuli sme o tebe, že si mocný muž plný sily a že si hoden byť naším priateľom. 20 Dnes sme ťa ustanovili za veľkňaza tvojho ľudu. Budeš sa nazývať Priateľ kráľa. Zmýšľaj ako my a zachovávaj priateľstvo voči nám.“ K tomu mu poslal purpurové rúcho a zlatú korunu. 21 Vtedy si Jonatán obliekol posvätné rúcho. Bolo to v siedmom mesiaci roku stošesťdesiat10,21 T. j. v r. 152 pred Kr. na slávnosť Stánkov. Zhromaždil vojenskú moc a pripravil mnoho zbraní. Demetriova ponuka
22 Keď sa o tom dozvedel Demetrios, zarmútil sa a povedal: 23 „Akú chybu sme urobili, že nás Alexander predbehol a zaistil si priateľstvo Židov a ich podporu? 24 Aj ja im napíšem dojemný list s pochvalným uznaním a s prísľubmi darov, aby stáli na mojej strane a pomáhali mi.“ 25 A poslal im posolstvo tohto znenia: „Kráľ Demetrios posiela pozdrav židovskému národu.10,25-45 1Mak 13,36-40 26 Zaradovali sme sa, keď sme počuli, že ste dodržali s nami dohodnuté zmluvy a ostali ste v priateľstve s nami a nepridali ste sa k našim nepriateľom. 27 Aj naďalej vytrvajte v zachovávaní vernosti voči nám a my sa vám odvďačíme za dobro, čo nám preukazujete. 28 Poskytneme vám mnohé úľavy a dáme vám dary. 29 Teraz zbavujem a oslobodzujem vás a všetkých Židov od poplatkov, od dane za soľ a od korunných poplatkov. 30 Odpúšťam odo dneška do budúcna aj povinnosť odovzdať tretinu úrody obilia a polovicu ovocia stromov, ktoré mi prináležia, aby sa nevyberali z krajiny judskej ani z troch jej pričlenených oblastí, ktoré sú v Samárii a v Galilei. Platí to oddnes po všetky časy. 31 Jeruzalem so svojím okolím nech je svätý a oslobodený od desiatkov a poplatkov. 32 Zriekam sa aj moci nad pevnosťou, ktorá je v Jeruzaleme, a dávam ju veľkňazovi, aby ju obsadil mužmi, ktorých si sám vyberie, aby ju strážili. 33 Bez výkupného prepúšťam na slobodu každého Žida, ktorý bol ako zajatec odvlečený z judskej krajiny do ktorejkoľvek časti môjho kráľovstva. Všetkým nech sa odpustia dane, a to aj dane z ich dobytka. 34 Všetkým Židom, ktorí žijú v mojom kráľovstve, budú dňami bez povinnosti a dňami oslobodenými od daní všetky sviatky, soboty, novmesiace a zákonom stanovené dni, ako aj tri dni pred sviatkom a tri dni po sviatku. 35 Nikto nebude mať právo od niekoho z nich niečo vymáhať alebo obťažovať niekoho z nich z akéhokoľvek dôvodu. 36 Do kráľovského vojska bude prijatých asi tridsaťtisíc židovských mužov, ktorým sa bude platiť žold, aký prislúcha všetkým kráľovským vojenským oddielom. 37 Časť z nich bude umiestená vo veľkých kráľových pevnostiach a niektorí z nich majú byť ustanovení do zodpovedných kráľovských úradov. Ich predstavení a ich velitelia nech sú spomedzi nich. Nech sa spravujú podľa svojich zákonov, ako to kráľ prikázal pre judskú krajinu. 38 Tri oblasti pričlenené k Judsku zo samárijskej krajiny nech sú pripojené k Judsku pod jediným vedením tak, že nebudú podliehať inej vrchnosti okrem veľkňazovej moci. 39 Ptolemaidu s priľahlým okolím som dal do daru jeruzalemskému chrámu na úhradu výdavkov nutných pre svätyňu. 40 Aj ja budem dávať každoročne pätnásťtisíc šeklov striebra z kráľovského rozpočtu z miest na to určených. 41 A navyše, všetky nedoplatky, ktoré úrady doteraz ešte neodviedli ako v predchádzajúcich rokoch, budú odteraz dávať na údržbu chrámu, 42 a k tomu päťtisíc šeklov striebra, ktoré som dostával z príjmov svätyne z každoročných daní; aj to sa odpúšťa, lebo to patrí slúžiacim kňazom. 43 Všetci však, čo sa budú utiekať do jeruzalemského chrámu alebo kamkoľvek do jeho obvodu, pretože dlhujú kráľovské alebo iné poplatky, nech sú oslobodení oni aj majetok, čo vlastnia v mojom kráľovstve. 44 Náklady na stavbu a údržbu svätyne sa budú hradiť z kráľovského rozpočtu.10,44 Ezd 6,4 45 Rovnako budú z kráľovského rozpočtu hradené náklady na stavbu múrov Jeruzalema a na opevnenie okolo mesta a aj na stavbu hradieb inde v Judsku.“ Jonatán na strane Alexandra
46 Keď Jonatán a ľud počuli tieto slová, neverili im a neprijali ich, lebo sa rozpomenuli na veľké zlo, ktoré Demetrios spôsobil Izraelu, keď ich kruto utláčal. 47 Priklonili sa na stranu Alexandra, pretože on prvý prišiel s ponukou mieru. Natrvalo sa stali jeho spojencami. 48 Kráľ Alexander zhromaždil veľké vojsko a vytiahol proti Demetriovi. 49 Obaja králi sa pustili do boja. Demetriovo vojsko sa dalo na útek. Alexander protivníkov prenasledoval a premohol ich.10,49 Var. Alexandrovo vojsko sa dalo na útek. Demetrios protivníka prenasledoval a premohol ich (tak Neovulgáta a iné preklady). 50 Urputne bojoval až do západu slnka. V ten deň padol aj Demetrios. Sobáš Alexandra a Kleopatry
51 Potom Alexander poslal k egyptskému kráľovi Ptolemaiovi poslov s týmto posolstvom: 52 „Vrátil som sa do svojho kráľovstva a zasadol som na trón svojich otcov. Ujal som sa vlády, rozdrvil som Demetria a zmocnil som sa našej krajiny. 53 Dal som sa do boja proti nemu, jeho i jeho vojsko sme rozdrvili a zasadli sme na trón jeho kráľovstva. 54 Uzavrime teraz priateľstvo. Daj mi za ženu svoju dcéru, a tak sa stanem tvojím zaťom. Tebe i jej dám dary, hodné oboch.“ 55 Kráľ Ptolemaios odpovedal takto: „Šťastný deň, keď si sa vrátil do krajiny svojich otcov a posadil si sa na trón ich kráľovstva. 56 Urobím teraz tak, ako si napísal, ale príď mi naproti do Ptolemaidy, aby sme sa osobne stretli. Stanem sa tvojím tesťom, ako si povedal.“ 57 Vtedy Ptolemaios vyšiel z Egypta i so svojou dcérou Kleopatrou; v roku stošesťdesiatdva10,57 T. j. v r. 150 pred Kr. prišli do Ptolemaidy. 58 Kráľ Alexander mu vyšiel v ústrety. Ptolemaios mu dal svoju dcéru Kleopatru a vystrojil jej v Ptolemaide svadbu s takou veľkou slávou, akú majú králi. Jonatán v Ptolemaide
59 Potom kráľ Alexander napísal Jonatánovi, aby prišiel a stretol sa s ním. 60 Jonatán slávnostne odišiel do Ptolemaidy a stretol sa s oboma kráľmi. Im aj ich priateľom dal striebro, zlato a mnoho darov. Tak si získal ich priazeň. 61 Proti nemu sa však spojili ničomníci z Izraela, mužovia, ktorí stáli mimo zákona, aby ho očiernili, ale kráľ na nich nedbal. 62 Kráľ rozkázal, aby sňali z Jonatána jeho rúcho a obliekli ho do purpuru. Kráľov rozkaz vyplnili.10,62-63 Est 8,15 63 Potom ho kráľ posadil vedľa seba a svojim úradníkom prikázal: „Choďte s ním doprostred mesta a rozhláste, že nikto nesmie žalovať na neho, nech sa to týka čohokoľvek. Nikto ho nesmie ničím obťažovať.“ 64 Keď tí, čo ho očierňovali, videli jeho slávu, ktorá bola rozhlásená, a keď ho videli oblečeného do purpuru, všetci utiekli. 65 Kráľ ho slávnostne uctil a zapísal medzi svojich popredných priateľov. Urobil ho vojvodcom a miestodržiteľom. 66 Potom sa Jonatán vrátil pokojne a plný radosti do Jeruzalema. Víťazstvo nad Apollóniom
67 V roku stošesťdesiatpäť10,67 T. j. v r. 147 pred Kr. prišiel Demetriov syn Demetrios z Kréty do krajiny svojich otcov. 68 Dopočul sa o tom kráľ Alexander, veľmi ho to zarmútilo a vrátil sa do Antiochie. 69 Demetrios ustanovil Apollónia za správcu Koilesýrie; ten zhromaždil veľké vojsko, utáboril sa pred Jamniou a veľkňazovi Jonatánovi poslal posolstvo tohto znenia: 70 „Ty jediný si sa postavil proti nám. Pre teba som sa dostal do hanby a posmechu. Prečo práve ty uplatňuješ moc proti nám v horských oblastiach?10,70 1Krľ 20,23 71 Ak sa spoliehaš na svoje vojenské oddiely, zostúp k nám na rovinu a tu si zmerajme sily, lebo na mojej strane je vojenská moc miest. 72 Len sa opýtaj a dozvieš sa, kto som ja a ostatní, ktorí nám pomáhajú. Povedia, že proti nám nemôžete obstáť, lebo tvoji otcovia už dva razy boli zahnaní na útek vo vlastnej krajine.10,72 1Sam 4,1-11; 31,1-7 73 Ani teraz nebudeš vládať proti toľkej jazde a vojsku obstáť na rovine, kde niet kameňa ani skaly, ani miesta na útek.“ 74 Keď Jonatán počul Apollóniove reči, bol do krajnosti pobúrený. Vybral si desaťtisíc mužov a vytiahol z Jeruzalema. Jeho brat Šimon mu vyšiel v ústrety na pomoc. 75 Utáboril sa pri Joppe. Obyvatelia pred ním zamkli mesto, keďže v Joppe bola Apollóniova posádka. Jonatánovi vojaci sa teda dali do boja proti mestu. 76 Obyvatelia sa naľakali a otvorili brány. Jonatán sa zmocnil Joppe. 77 Keď sa o tom dopočul Apollónios, zobral tritisíc jazdcov a veľké vojsko a vyšiel k Azótu, akoby chcel tadiaľ prejsť. No súčasne prenikol na rovinu, pretože mal mnoho jazdcov a spoliehal sa na nich. 78 Jonatán sa hnal za ním do Azótu a vojská sa dali do boja. 79 Apollónios v úkryte nechal tisíc jazdcov v ich tyle. 80 Jonatán zbadal, že za ním je záloha. Obkľúčili jeho vojsko a od rána do večera ostreľovali šípmi jeho ľud. 81 No ľud vydržal, ako prikázal Jonatán, až sa kone nepriateľov unavili. 82 Vtedy vyviedol Šimon svoje vojsko a napadol nepriateľský šík, lebo jazda už bola unavená. Porazil ich a oni utiekli. 83 Jazda sa roztrúsila po rovine. Tak utiekli do Azótu a vošli do Bét-Dagónu, svojej modlárskej svätyne, aby sa zachránili.10,83 1Sam 5,1-5 84 Vtedy Jonatán podpálil Azót a mestá okolo neho. Vyplienil ich a ohňom spálil aj chrám Dagóna, i tých, čo doň utiekli. 85 Tých, čo padli mečom, spolu so spálenými, bolo asi osemtisíc mužov. 86 Potom Jonatán odtiaľ odišiel a utáboril sa pred Aškalónom. Obyvatelia mesta vyšli a vítali ho s veľkou slávou. 87 Nato sa Jonatán s veľkou korisťou vrátil do Jeruzalema spolu so svojimi ľuďmi. 88 Keď sa kráľ Alexander dozvedel o týchto udalostiach, ešte slávnostnejšie si uctil Jonatána. 89 Poslal mu zlatú sponu, ako je zvykom obdarovať kráľovských príbuzných. Dal mu aj Ekrón a celé jeho územie do vlastníctva.