Predchádzajúca kapitola

14. kapitola

Pán teší svojich učeníkov a pripravuje ich na svoj odchod. Otec.

1 Nech sa neľaká vaše srdce! Veríte v Boha, verte aj vo mňa.
2 V dome môjho Otca je mnoho príbytkov; keby nebolo tak, povedal by som vám to, 3 pretože vám idem prihotoviť miesto a keď odídem a prihotovím vám miesto, prijdem zase a poberiem si vás k sebe, aby ste tam, kde som ja, aj vy boli. 4 A kam ja idem, viete, aj cestu viete. 5 Tomáš mu povedal: Pane, nevieme, kam ideš, a jako môžeme vedieť cestu? 6 A Ježiš mu povedal: Ja som cesta i pravda i život; nikto neprijde k Otcovi, len skrze mňa. 7 Keby ste boli mňa poznali, boli by ste poznali aj môjho Otca; ale odteraz ho už znáte aj ste ho videli. 8 Na to mu povedal Filip: Pane, ukáž nám Otca, a bude nám dosť. 9 Ježiš mu povedal: Taký dlhý čas som s vami, a nepoznal si ma Filipe? Kto mňa videl, videl Otca, a jako ty hovoríš: Ukáž nám Otca? 10 Či neveríš, že ja som v Otcovi a Otec vo mne? Slová, ktoré vám ja hovorím, nehovorím sám od seba, ale Otec, ktorý prebýva vo mne, on činí tie skutky. 11 Verte mi, že ja som v Otcovi a Otec vo mne. A jestli nie, pre samy tie skutky mi verte. 12 Ameň, ameň vám hovorím, že ten, kto verí vo mňa, skutky, ktoré ja činím, bude aj on činiť, a ešte aj väčšie ako tie bude činiť, lebo ja idem k svojmu Otcovi. 13 A čokoľvek budete prosiť v mojom mene, učiním to, aby bol Otec oslávený v Synovi. 14 Keď budete niečo prosiť v mojom mene, ja učiním.

Ak ma milujete... Tešiteľ.

15 Ak ma milujete, ostríhajte moje prikázania,
16 a ja požiadam Otca, a dá vám iného Tešiteľa, aby bol s vami na veky, 17 toho Ducha pravdy, ktorého svet nemôže prijať, pretože ho nevidí ani ho nezná. Ale vy ho znáte, pretože prebýva u vás a bude vo vás. 18 Neopustím vás, aby ste boli sirotami, prijdem k vám. 19 Ešte krátku chvíľu, a svet ma viacej neuvidí, ale vy ma uvidíte, lebo ja žijem, aj vy žiť budete. 20 Toho dňa vy poznáte, že ja som vo svojom Otcovi a vy vo mne a ja vo vás. 21 Kto má moje prikázania a ostríha ich, to je ten, kto ma miluje; a ten, kto mňa miluje, bude milovaný od môjho Otca, i ja ho budem milovať a zjavím mu seba. 22 Na to mu povedal Júdas, nie ten Iškariotský: Pane, čo sa stalo, že máš nám zjaviť seba a nie svetu? 23 Ježiš odpovedal a riekol mu: Keď ma niekto miluje, ten bude ostríhať moje slovo, a môj Otec ho bude milovať, a prijdeme k nemu a urobíme si u neho príbytok. 24 Kto ma nemiluje, ten neostríha mojich slov. A slovo ktoré čujete, nie je moje slovo, ale toho, ktorý ma poslal, Otcovo. 25 Toto som vám hovoril, kým som ešte bol u vás. 26 Ale Tešiteľ, Svätý Duch, ktorého pošle Otec v mojom mene, ten vás naučí všetkému a pripomenie vám všetko, čo som vám povedal. 27 Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam; nie tak, ako dáva svet, ja vám dávam. Nech sa neľaká vaše srdce ani nestrachuje! 28 Počuli ste, že som vám ja povedal: Idem a zase prijdem k vám. Keby ste ma milovali, radovali by ste sa, že som povedal: Idem k Otcovi, lebo Otec je väčší ako ja. 29 A povedal som vám to teraz, prv ako sa stane, aby ste, keď sa stane, uverili. 30 Už nebudem viacej mnoho s vami hovoriť, lebo ide knieža tohoto sveta, a nemá na mne ničoho; 31 ale aby svet poznal, že milujem Otca, a že jako mi prikázal Otec, tak činím. Vstaňte, poďme odtiaľto!