3. kapitola
Mojžiš predobrazom Krista.
1 Preto, svätí bratia, účastníci nebeského povolania, hľaďte na apoštola a veľkňaza nášho vyznania, na Krista Ježiša, 2 ktorý bol verný tomu, ktorý ho tým učinil, ako aj Mojžiš, v celom jeho dome. 3 Lebo on je uznaný za hodného natoľko väčšej slávy nad Mojžiša, nakoľko väčšiu česť ako dom má ten, kto ho vystavil a zariadil. 4 Lebo každý dom býva vystavený od niekoho, a ten, kto všetko vystavil a zariadil, je Bôh. 5 A Mojžiš pravda bol verný v celom jeho dome, jako služobník, na svedoctvo toho, čo malo byť hovorené: 6 ale Kristus ako Syn nad jeho domom, ktorého domom sme my, ak smelú dôveru a chválu nádeje až do konca pevnú dodržíme. Byť poslušným jeho slovu. Výstražný príklad na Židoch.
7 Preto, jako hovorí Svätý Duch: Dnes, keby ste počuli jeho hlas, 8 nezatvrdzujte svojich sŕdc ako v tom rozhorčení, v deň pokúšania na púšti, 9 kde ma pokúšali vaši otcovia, zkúsili ma a videli moje skutky štyridsať rokov; 10 preto som zanevrel na to pokolenie a riekol som: Vždycky blúdia srdcom. A oni nepoznali mojich ciest, 11 takže som prisahal vo svojom hneve: Nevojdú do môjho odpočinku! 12 Hľaďte, bratia, aby snáď nebolo v niekom z vás zlé a neverné srdce, ktoré by odstupovalo od živého Boha. 13 Ale sa napomínajte každý deň, dokiaľ sa volá: dnes, aby nebol niekto z vás zatvrdený zvodom hriechu; 14 lebo sme sa stali účastníkmi Krista, akže počiatok podstaty dodržíme pevný až do konca. 15 Teda keď je povedané: Dnes, keby ste počuli jeho hlas, nezatvrdzujte svojich sŕdc ako v tom rozhorčení Boha! 16 Lebo niektorí počuli a rozhorčili. Ale nie všetci, ktorí vyšli z Egypta skrze Mojžiša. 17 A na ktorýchže zanevrúc hneval sa štyridsať rokov? Či nie na tých, ktorí hrešili, a ktorých telá popadaly na púšti? 18 A ktorýmže prisahal, že nevojdú do jeho odpočinku, ak nie tým, ktorí neposlúchali? 19 A vidíme, že nemohli vojsť pre neveru.