9. kapitola
Nepovieš: Pre moju spravedlivosť...
1 Počuj, Izraelu, ty dneská prejdeš cez Jordán, aby si vojdúc zaujal do dedičstva národy, väčšie a mocnejšie ako si ty, mestá, veľké a ohradené až do neba, 2 veľký ľud a vysokej postavy, synov Enákových, ktorých znáš. A ty si počul hovoriť, kto vraj obstojí pred synmi Enákovými? 3 Ale dnes budeš vedieť, že Hospodin, tvoj Bôh, je ten, ktorý ide pred tebou, zožierajúci oheň, on ich zahladí, on ich poníži pred tebou, a vyženieš ich a zahubíš ich rýchle, tak ako ti hovoril Hospodin. 4 Nepovieš vo svojom srdci, keď ich zaženie Hospodin, tvoj Bôh, zpred tvojej tvári, vraj pre moju spravedlivosť ma sem voviedol Hospodin, aby som zaujal túto zem do dedičstva, a pre bezbožnosť týchto národov vyhnal ich Hospodin od mojej tvári. 5 Oj, nie pre svoju spravedlivosť ani pre priamosť svojho srdca ideš ty zaujať ich zem do dedičstva; ale pravda pre bezbožnosť týchto národov vyženie ich Hospodin, tvoj Bôh, od tvojej tvári, a aby postavil slovo, ktoré prisahal Hospodin tvojim otcom, Abrahámovi, Izákovi a Jakobovi, 6 a tedy budeš vedieť, že nie pre tvoju spravedlivosť dá ti Hospodin, tvoj Bôh, tú krásnu zem dobrú, aby si ju zaujal do dedičstva, lebo si ty ľud tvrdej šije. 7 Pamätaj, nezabudni, že si popudzoval k hnevu Hospodina, svojho Boha, na púšti odo dňa, ktorého si vyšiel z Egyptskej zeme, dokiaľ ste len neprišli na toto miesto; staväli ste sa Hospodinovi na odpor. 8 Aj na Horebe ste popudili Hospodina k hnevu, a Hospodin sa rozhneval na vás tak, že vás chcel zahladiť, 9 keď som ja bol vyšiel hore na vrch, aby som prevzal kamenné dosky, dosky smluvy, ktorú učinil s vami Hospodin, a bol som na vrchu štyridsať dní a štyridsať nocí; chleba som nejedol ani som nepil vody. 10 A Hospodin mi dal dve kamenné dosky, popísané prstom Božím, a bolo na nich napísané podľa všetkých tých slov, ktoré hovoril Hospodin s vami na vrchu zprostred ohňa v deň shromaždenia. Modlárstvo s teľaťom.
11 A stalo sa po štyridsiatich dňoch a po štyridsiatich nociach, že mi dal Hospodin dve kamenné dosky, dosky smluvy. 12 A Hospodin mi riekol: Vstaň, sídi rýchle odtiaľto, lebo sa zkazil tvoj ľud, ktorý si vyviedol z Egypta; rýchle vybočili z cesty, ktorú som im prikázal, urobili si sliatinu. 13 A ešte mi riekol Hospodin takto: Videl som ten ľud, že hľa, je to ľud tvrdej šije. 14 Nechaj ma, a zahladím ich a vytriem ich meno zpod nebies a učiním teba národom, mocnejším a väčším čo do počtu ako je on. 15 Vtedy som sa obrátil a sišiel som s vrchu - a vrch horel ohňom - a dve dosky smluvy som niesol na oboch svojich rukách. 16 Ale keď som videl, že hľa, zhrešili ste proti Hospodinovi, svojmu Bohu: urobili ste si teľa, sliatinu, vybočiac rýchle z cesty, ktorú vám prikázal Hospodin, 17 pochytil som dve dosky a hodil som ich s oboch svojich rúk a rozbil som ich pred vašimi očami. 18 A padnúc ležal som pred Hospodinom ako tam prv, štyridsať dní a štyridsať nocí, chleba som nejedol ani som nepil vody pre všetky vaše hriechy, ktorými ste hrešili robiac to, čo je zlé v očiach Hospodinových, aby ste ho popudzovali k hnevu. 19 Lebo som sa bál hnevu a prchlivosti, pretože sa bol rozhneval Hospodin na vás a chcel vás zahladiť. Ale Hospodin ma vyslyšal aj tento raz. 20 Aj na Árona sa vtedy veľmi rozhneval Hospodin a tiež ho chcel zahladiť, ale aj za Árona som sa modlil toho času. 21 A vzal som váš hriech, ktorý ste urobili, totiž to teľa, a spálil som ho ohňom a tĺkol som ho drviac mocne, až bolo obrátené na prach, na drobný prach, a potom som hodil jeho prach do potoka, ktorý tiekol s vrchu. 22 I v Tabere i v Masse i v Kibrót-hattáve popudzovali ste Hospodina k hnevu. Spúra v Kádeš-barnei.
23 I vtedy, keď vás bol poslal Hospodin z Kádeš-barnee povediac: Iďte hore a zaujmite do dedičstva zem, ktorú som vám dal! postavili ste sa rozkazu Hospodina, svojho Boha, na odpor a neverili ste mu a nepočúvali ste na jeho hlas. 24 Protivili ste sa Hospodinovi od prvého dňa, ktorého som vás poznal. 25 A padnúc ležal som pred Hospodinom štyridsať dní a štyridsať nocí, ktoré som tam ležal, lebo Hospodin povedal, že vás ide zahladiť. 26 A modlil som sa Hospodinovi a povedal som: Panovníku Hospodine, nezkaz svojho ľudu a svojho dedičstva, ktoré si vykúpil svojou veľkosťou, ktoré si vyviedol z Egypta silnou rukou! 27 Pamätaj na svojich služobníkov, na Abraháma, Izáka a Jakoba! Nehľaď na tvrdosť tohoto ľudu, na jeho bezbožnosť a na jeho hriech! 28 Aby neriekli obyvatelia zeme, z ktorej si nás vyviedol: Pretože ich nemohol Hospodin voviesť do zeme, o ktorej im hovoril, a pretože ich nenávidel, ich vyviedol, aby ich usmrtil na púšti. 29 A oni sú predsa len tvojím ľuďom a tvojím dedičstvom, ktoré si vyviedol vo svojej veľkej sile a svojím vystretým ramenom.