Predchádzajúca kapitola

2. kapitola

Príchod Svätého Ducha

1 Keď prišiel deň Turíce, boli všetci vedno na tom istom mieste.
2 Tu sa náhle strhol hukot z neba, ako keď sa ženie prudký vietor, a naplnil celý dom, v ktorom boli. 3 A zjavili sa im akoby ohnivé jazyky, ktoré sa rozdelili a na každom z nich spočinul jeden. 4 Všetkých naplnil Svätý Duch a začali hovoriť inými jazykmi, ako im Duch dával hovoriť. 5 V Jeruzaleme boli usadení Židia, nábožní ľudia zo všetkých národov, čo sú pod nebom. 6 Keď sa teda strhol tento hukot, množstvo sa ich zbehlo a boli zmätení, lebo každý ich počul hovoriť svojou rečou. 7 Užasli všetci a udivení vraveli: "Nie sú títo ľudia, čo tu rozprávajú, Galilejčania? 8 Ako to, že ich každý z nás počuje vo svojom vlastnom jazyku, v ktorom sme sa narodili? 9 My, Parti, Médi, Elamčania, obyvatelia Mezopotámie, Judey a Kapadócie, Pontu a Ázie, 10 Frýgie a Pamfýlie, Egypta a líbyjských krajov okolo Cyrény, prisťahovaní Rimania, 11 tak Židia, ako aj prozelyti, Kréťania i Arabi: počujeme ich vo svojich jazykoch o veľkých veciach, ktoré Boh vykonal." 12 Všetci žasli a v rozpakoch si hovorili medzi sebou: "Čo to má znamenať?" 13 Ale iní s úsmeškom hovorili: "Sú plní mladého vína."

Petrova reč zástupu

14 Vtedy Peter, stojac s Jedenástimi, zvýšil hlas a takto k nim prehovoril: "Mužovia judskí a všetci, čo bývate v Jeruzaleme, venujte mi pozornosť, počúvajte moje slová:
15 Títo ľudia nie sú opití, ako si myslíte! Veď je len tretia hodina dňa. 16 Ale toto je to, čo povedal prorok Joel: 17 V posledných dňoch, hovorí Boh, vylejem zo svojho Ducha na každé telo, vaši synovia a vaše dcéry budú prorokovať, vaši mládenci budú vídať videnia, vaši starci budú snívať prorocké sny. 18 Áno, na svojich sluhov a na svoje služobnice vylejem v tých dňoch zo svojho Ducha a budú prorokovať. 19 Budem robiť divy hore na nebi a znamenia dolu na zemi, krv, oheň a stĺpy dymu. 20 Slnko sa zmení na tmu a mesiac na krv, skôr, ako príde Deň Pánov, Deň veľký a slávny. 21 Vtedy každý, kto bude vzývať Božie meno, bude spasený. 22 Mužovia Izraelci, počujte tieto slová: Boh u vás potvrdil muža, Ježiša Nazaretského, mocnými činmi, divmi a znameniami, ktoré, ako sami viete, Boh skrze neho medzi vami urobil. 23 Tohto človeka, ktorý bol vydaný podľa presného Božieho zámeru a predvídania, ste vy pribili na kríž rukami bezbožníkov a zavraždili. 24 Ale Boh ho vzkriesil a zbavil múk smrti, lebo smrť ho nemohla držať vo svojej moci. 25 Veď Dávid o ňom hovorí: Videl som Pána ustavične pred sebou, lebo je po mojej pravici, aby som nezakolísal. 26 Preto sa teší moje srdce a jazyk mi plesá, ba aj telo mi spokojne spočíva v nádeji. 27 Lebo moju dušu nenecháš v podsvetí a nedovolíš, aby tvoj Svätý videl porušenie. 28 Ukázal si mi cestu života, naplníš ma radosťou v tvojej prítomnosti. 29 Bratia, dovoľte mi otvorene vám povedať o praotcovi Dávidovi, že zomrel, pochovali ho a jeho hrob je u nás až do dnešného dňa. 30 Ale on bol prorok a vedel, že Boh sa mu prísahou zaviazal posadiť potomka z jeho krvi na jeho trón. 31 Videl do budúcnosti a povedal o Kristovom vzkriesení, že ani nebol ponechaný v podsvetí, ani jeho telo nevidelo porušenie. 32 Tohto Ježiša Boh vzkriesil a my všetci sme toho svedkami. 33 Božia pravica ho povýšila a keď od Otca dostal prisľúbeného Svätého Ducha, vylial ho, ako sami vidíte a počujete. 34 Veď Dávid nevystúpil na nebesia, a predsa hovorí: Boh prehovoril k môjmu Pánovi: Seď po mojej pravici, 35 dokiaľ nepoložím tvojich nepriateľov za podnožku pod tvoje nohy. 36 Nech teda s istotou vie celý dom Izraela, že toho Ježiša, ktorého ste vy ukrižovali, Boh urobil Pánom a Mesiášom."

Prvé obrátenia

37 Keď to počuli, bolesť im prenikla srdce a povedali Petrovi a ostatným apoštolom: "Čo máme robiť, bratia?"
38 Peter im povedal: "Robte pokánie a nech sa dá každý z vás pokrstiť v mene Ježiša Krista na odpustenie svojich hriechov a dostane dar Svätého Ducha. 39 Veď to prisľúbenie patrí vám a vašim deťom i všetkým, čo sú ďaleko, všetkým, ktorých si povolal Pán, náš Boh." 40 A ešte mnohými inými slovami ich zaprisahával a povzbudzoval: "Zachráňte sa z tohto skazeného pokolenia!" 41 Oni prijali jeho slová a dali sa pokrstiť. V ten deň sa pridalo k nim asi tritisíc duší.

Prvé kresťanské spoločenstvo

42 Vytrvalo sa schádzali, aby počúvali vyučovanie apoštolov, zúčastňovali sa na bratskom spoločenstve, na lámaní chleba a na modlitbách.
43 Každého prenikla bázeň: apoštoli konali veľa divov a znamení. 44 Všetci veriaci sa držali pospolu a všetko mali spoločné; 45 predávali pozemky a majetky a ich cenu rozdeľovali všetkým, podľa toho, ako kto potreboval. 46 Deň čo deň svorne chodili do Chrámu, po domoch lámali chlieb a s radosťou a úprimným srdcom požívali pokrm. 47 Chválili Boha a boli obľúbení u všetkého ľudu. A Pán každý deň rozmnožoval tých, čo mali byť spasení.