Predchádzajúca kapitola

18. kapitola

Kto je najväčší

1 V tom čase pristúpili k Ježišovi jeho učeníci a pýtali sa: "Kto je najväčší v nebeskom kráľovstve?"
2 On zavolal k sebe dieťa, postavil ho medzi nich 3 a povedal: "Veru, hovorím vám, ak sa neobrátite a nebudete ako deti, nevojdete do nebeského kráľovstva. 4 Kto sa teda urobí malým ako toto dieťa, ten je najväčší v nebeskom kráľovstve.

Pohoršenie

5 Ktokoľvek prijme takéto dieťa v mojom mene, mňa prijíma.
6 Ale pre toho, kto by zapríčinil, že by jedna z týchto mladých osôb, čo veria vo mňa, stratila vieru, bolo by lepšie, keby mu zavesili mlynský kameň na krk a ponorili ho do morskej hlbiny. 7 Beda svetu pre pohoršenie! Takí budú vždy, ale beda človeku, ktorý zvádza druhých na hriech! 8 Ak ťa zvádza na hriech tvoja ruka alebo noha, odtni ju a odhoď od seba: lepšie je pre teba, keď vojdeš do života zmrzačený alebo krivý, ako keby ťa mali s obidvoma rukami a s obidvoma nohami hodiť do večného ohňa. 9 A ak ťa zvádza na hriech oko, vylúp ho a odhoď od seba: lepšie je pre teba, keď vojdeš do života s jedným okom, ako keby ťa mali s obidvoma očami vrhnúť do ohnivého pekla. 10 Dajte si pozor, aby ste neopovrhovali ani jedným z týchto najmenších. Lebo vám hovorím, že ich anjeli v nebi ustavične hľadia na tvár môjho Otca, ktorý je na nebesiach. 11 Syn človeka totiž prišiel zachrániť, čo bolo stratené.

Stratená ovca

12 Čo myslíte? Keby mal niekto sto oviec a jedna z nich by zablúdila, nenechá tých deväťdesiatdeväť na vrchoch a nepôjde hľadať tú, čo zablúdila?
13 A keď sa mu ju podarí nájsť, veru, hovorím vám: Bude mať z nej väčšiu radosť ako z tých deväťdesiatich deviatich, čo nezablúdili. 14 Tak ani váš Otec, ktorý je na nebesiach, nechce, aby zahynul čo len jediný z týchto najmenších.

Bratské napomenutie

15 Ak tvoj brat spácha hriech, choď a napomeň ho medzi štyrmi očami. Ak ťa počúvne, získal si svojho brata.
16 Ak ťa nepočúvne, priber si ešte jedného alebo dvoch, aby bola každá výpoveď potvrdená ústami dvoch alebo troch svedkov. 17 Keby ani ich neposlúchol, povedz to Cirkvi. A keby ani Cirkev nechcel poslúchnuť, nech ti je ako pohan alebo mýtnik. 18 Veru, hovorím vám: Čo zviažete na zemi, bude zviazané v nebi a čo rozviažete na zemi, bude rozviazané v nebi.

Spoločná modlitba

19 A zasa vám hovorím: Ak budú dvaja z vás na zemi jednomyseľne prosiť o čokoľvek, dostanú to od môjho Otca, ktorý je na nebesiach.
20 Lebo kde sú dvaja alebo traja zhromaždení v mojom mene, tam som ja medzi nimi."

Odpúšťanie urážok

21 Vtedy k nemu pristúpil Peter a povedal mu: "Pane, koľko ráz mám odpustiť svojmu bratovi, keď sa proti mne prehreší? Azda sedem ráz?"
22 Ježiš mu odpovedal: "Hovorím ti: Nie sedem ráz, ale sedemdesiatsedem ráz.

Podobenstvo o nemilosrdnom dlžníkovi

23 Preto sa nebeské kráľovstvo podobá kráľovi, ktorý sa rozhodol vyúčtovať s ľuďmi, ktorí mu slúžili.
24 Keď začal účtovať, priviedli mu jedného, ktorý mu bol dlžen milióny. 25 Ale pretože nemal skadiaľ vrátiť, pán rozkázal predať jeho aj jeho ženu, aj deti i všetko, čo mal, a dlh splatiť. 26 Vtedy mu ten sluha padol k nohám a na kolenách ho prosil: ‚Pozhovej mi a všetko ti vrátim.‘ 27 A pán sa nad tým sluhom zľutoval, prepustil ho a odpustil mu aj dlžobu. 28 No len čo ten sluha vyšiel, stretol sa so svojím spolusluhom, ktorý mu dlhoval malú sumu. Chytil ho pod krk a kričal: ‚Vráť, čo mi dlhuješ!‘ 29 Jeho spolusluha mu padol k nohám a prosil ho: ‚Pozhovej mi a všetko ti vrátim.‘ 30 On však nechcel, ale odišiel a vrhol ho do žalára, kým dlh nesplatí. 31 Keď jeho spolusluhovia videli, čo sa stalo, veľmi sa zarmútili. Išli a rozpovedali svojmu pánovi všetko, čo sa stalo. 32 A tak si ho pán predvolal a povedal mu: ‚Zlý sluha, ja som ti odpustil celú dlžobu, lebo si ma prosil. 33 Nemal si sa teda aj ty zľutovať nad svojím spolusluhom, ako som sa ja zľutoval nad tebou?‘ 34 A rozhnevaný pán ho vydal mučiteľom, kým nesplatí celú dlžobu. 35 Tak aj môj nebeský Otec urobí vám, ak neodpustíte každý svojmu bratovi zo srdca."